Rodina Pavla Imreho (76) z Cinobane (okr. Poltár) zachránila život židovskej rodine, ktorú prenasledovali fašisti. Besedovci mali malého synčeka Jurka a Imreovci zasa Paľka, ktorí sa počas najťažších vojnových chvíľ skamarátili. Naposledy sa videli v roku 1959, potom sa ich cesty a osudy rozišli. Mladá židovská rodina na úteku pred fašistami sa v roku 1944 dostala do Cinobane z Banskej Štiavnice. Besedovci strávili pár dní v rôznych rodinách, až sa ich napokon ujali Imreovci.
Riskovali vlastný život
„Všetci sa ich báli zobrať k sebe, napokon tak urobili moji rodičia. Asi dva mesiace strávili v prednej izbe nášho domu. Malý Jurko si veľmi obľúbil moju sestru Elenku, dokonca pri nej aj spával na piecke,“ prezrádza Pavel s tým, že po dedine sa rozkríklo, že ukrývajú židovskú rodinu a tak ich prišiel varovať člen Hlinkovej gardy.
„Museli sme Besedovcov dostať inde do bezpečia. No ktovie, čo by sa stalo aj s našou rodinou, keby ich u nás našli Nemci, nechcem na to ani pomyslieť,“ dodáva Imre s tým, že ich odviedli na lazy k rodine Spodniakovcov.
Úkryt v sene
U Imreovcov ostal len malý Jurko a oni im naďalej posielali chlieb a správy o aktuálnom dianí. Zažili však aj poriadne nebezpečné chvíle, keď ich takmer objavili fašisti. „Prišli Nemci a puškami pichali do kopy sena, presne tam, kde sa schovávali rodičia,“ ozrejmil Juraj (74). Po skončení vojny sa Besedovci vrátili z lazov do dediny. Zvítali sa so synčekom, vyzdvihli si svoje dokumenty a cennosti, ktoré u Imreovcov ukrývali a vrátili sa do Banskej Štiavnice, odkiaľ sa potom presťahovali do Čiech a kontakty sa prerušili.
Naposledy sa obe rodiny spolu stretli v roku 1959. „No odvtedy sme sa už nevideli a moje životné prianie bolo ešte aspoň raz vidieť Juraja. Veľmi mi pomohla Ľubka Karmanová, ktorá ho vyhľadala a sprostredkovala naše stretnutie po takmer 60 rokoch,“ hovorí šťastný Pavel, ktorého navštívil kamarát z detstva v Cinobani. „Bolo to veľmi dojímavé, naše osudy sa na chvíľu znova spojili. Aj po toľkých rokoch sme si mali čo povedať,“ zakončil pán Imre.
