K SELČ sa v európskych štátoch aj na Slovensku vrátime v nedeľu 25. marca 2018. Vláda Slovenskej republiky nariadením z 8. februára 2017 schválila zavedenie letného času na Slovensku na roky 2017-21. Nariadenie nadobudlo účinnosť 1. marca 2017; týmto vládnym nariadením Slovensko prebralo právne záväzné akty Európskej únie.
Českí europoslanci v marci 2014 na webovej stránke www.foronlyonetime.eu zverejnili tlačovú správu o iniciatíve na zrušenie letného času. Iniciatívou For Only One Time (len za jeden čas) sa chcú obrátiť na poslancov Európskeho parlamentu. Iniciatíva má jediný cieľ: zrušiť striedanie letného a štandardného stredoeurópskeho času a zaviesť v Českej republika a celej Európskej únii len jeden čas. Myšlienka zmeny času - respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo - sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom).
Vo viacerých západoeurópskych štátoch zaviedli striedanie času v čase ropnej krízy v rokoch 1973-74. Na území dnešnej SR zaviedli striedanie letného a stredoeurópskeho času prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940-49. Od roku 1979 sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území Slovenska šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na našom území sedem mesiacov.
Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie letného a stredoeurópskeho času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu. Zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.
