Keď sme prišli na návštevu, ospravedlňovala sa, aby sme si nevšímali bordel, pretože sa vrátila z krstu svojho nového cédečka pre deti Cirkus Romána a všade ležali rekvizity. Napriek tomu z každého kúta na nás dýchala rodinná pohoda.
Jedáleň
Záhadou je, že v nej vôbec nesedávame ani nejedávame. Už naozaj nevieme, čo máme urobiť, aby sa nám tam páčilo. Aj keď je oslava, stále sa zdržujeme pri bare. Nikto nechce sedieť v jedálni. Ten priestor slúži len na odkladanie vecí, na stôl položím tašku, pripravím si veci na oblečenie na ďalší deň mám pocit, že to je len „odkladáreň“.
Kuchyňa
Tu sa stretávame všetci, celá rodina, aj návštevy. Vždy v kuchyni pri bare. Nedeľný obed jeme tiež pri bare, my s Romankou sedíme a manžel stojí oproti nám. Sme tam, kde je nám príjemne, jednoducho tu je neskutočne dobrá energia, a tak premýšľame, že zrušíme bar a stôl z jedálne, kde nikto nechce jesť, prehodíme na jeho miesto. Jedáleň slúži vlastne len na odkladanie vecí. Moja Romanka sa pri bare dokonca učí.
Obývačka
Obývačka je vlastne spojený priestor s kuchyňou a s jedálňou. Prebiehajú tu tiež skúšky mojej kapely Susie Haas Band a nacvičujem tu aj divadelné predstavenia pre deti. Mojou podmienkou bolo, aby sa sedačka dala presúvať z miesta na miesto, aby som tu mohla mať scénu s rekvizitami. V kuchyni je potom obecenstvo.
Stolík je objav môjho manžela Martina, ktorý, keď sme sa zoznámili, nemal rád starožitné veci, a tie ja milujem. Teraz už hľadá aj na internete aj v rôznych starožitnostiach. Tento kúsok je z 30. rokov, je to vlastne vozík, na ktorom sa na železnici vozili ťažké veci. Mám tu aj staré hudobné nástroje, trúbky, trombón, bicie, altofón - je to hudobný nástroj a môžem sa pochváliť, že som jediná altofonistka v Európe. Rada čítam, mám tu veľa kníh, zatiaľ len na zemi, pretože sa nevieme zhodnúť, ako by mala vyzerať knižnica. Bývame tu už sedem rokov a stále za pochodu niečo dorábame.
Záhrada
Na záhradke pestujem rajčiny, uhorky, bylinky. Nie som veľká záhradkárka, ale mám chalupu, a tam sa chystám pestovať všetko. Tu väčšinou relaxujeme na terase alebo v bazéne. Svoju voliéru tu má naša sova Šumienka. Nie preto, aby bola zavretá, ale aby ju v noci nemohli ohroziť napríklad mačky. Keď som ju doniesla domov, nikto o tom netušil. Začala som sa učiť, aby zo mňa bola sokoliarka.
Urobila som skúšky a manžel to bral, že to je iba úlet, lebo ja stále robím nejaké šokové terapie. Keď som ju priniesla, bola úplne maličká, tak som ju zavrela do izby. Vydávala také zvláštne zvuky, šušťala, tak som ju musela priznať. Manžel spal po nočnej, prišla som za ním a hovorím, máme sovu! Poslal ma do kelu a nadával, mesiac sa so mnou vôbec nebavil. Prvý moment, keď som pochopila, že ju prijal, bol, keď niečo rozsypal, vysával a ju zavrel do izby, aby ju to nerušilo. Nakoniec urobil voliéru.
Trucovňa
Tu vzniká všetko. Je to vlastne moja pracovňa. Keď som sa zoznámila s manželom, tak som chcela bývať v Bratislave. A on ma prehováral, aby som bývala tu, že mi spraví trucovňu, kde sa môžem zavrieť a byť sama so sebou. Vznikajú tu všetky moje nápady, aj môj nový projekt Cirkus Romána, cédečko s autorskými pesničkami, ku ktorému v marci vyjde aj kniha, a tú ilustrovala moja sestra Ivetka. Inak tu mám všetko, divadelné rekvizity, hudobné nástroje, dokonca aj požičovňu kostýmov. Vymyslela som si tu aj misiu klaunovské nosy, stále ich nosím v kabelke a keď vidím niekde hádku, nedorozumenie, tak sa zastavím a dám ľuďom tie nosy. Zatiaľ sa mi vždy stalo, že to funguje, pretože keď si ten nos nasadíte, tak sa usmejete vy aj tá opačná strana. Mám ich veľmi veľa a musím spomenúť, že mi s nimi pomáha Marián Holubica, ktorý mi ich zháňa.
