Len o deň neskôr však sestry čakala ďalšia tragédia. Ich mamička Adriana († 45) po piatich rokoch prehrala svoj boj s rakovinou. Nešťastné siroty nevedeli, z čoho zaplatia pohreb milovaných rodičov. Simonin priateľ Steven preto zverejnil výzvu na finančnú pomoc.
Dvojnásobná tragédia pripravila v priebehu dvoch dní šťastnú štvorčlennú rodinu o oboch rodičov. Mamička Adriana († 45), otec Ľubo a ich dve dcérky Simonka (23) a Saška (13) žili v meste Peterborough. Príbeh rodiny pochádzajúcej z Košíc zaujal aj britské médiá. „Ľubo bol silný, láskavý a odvážny muž, ktorý sa snažil zabezpečiť rodinu a urobil by pre svoju ženu a deti všetko,“ povedal pre thesun.co.uk Steve, priateľ staršej zo sestier. V piatok 6. 10. však z ničoho nič kruto zasiahol osud a milujúceho otca Ľuba usmrtil infarkt. Podľa slov Simoninho priateľa Stevea to bol džentlmen, ktorého mali radi všetci ľudia, ktorí s ním prišli do kontaktu.
Jedna rana za druhou
Nešťastná rodina sa ani nestihla spamätať zo šoku jeho náhleho skonu a postihlo ich ďalšie nešťastie. Len o deň neskôr prehrala svoj boj s rakovinou aj mama sestričiek Adriana († 45). Za dva dni tak nešťastné sestry prišli o oboch milujúcich rodičov. „Obaja odišli z tohto sveta príliš skoro,“ skormútene povedal pre thesun Steve, podľa ktorého bola Adriana starostlivá a milujúca mama. Mama Adriana bojovala s rakovinou pankreasu už päť rokov, ale zarážajúce je, že otca Ľuba predtým netrápili žiadne zdravotné problémy. „Všetci sme stále v šoku a bude to trvať dlho, kým sa vyrovnáme s tým, čo sa stalo,“ dodal Steve.
Sestry, ktoré sa behom krátkej chvíle stali sirotami, museli okrem nevýslovného smútku riešiť aj ťažkú dilemu. Nemali totiž dosť peňazí, aby mohli svojich rodičov dôstojne pochovať. Simonin priateľ Steve preto na internetovej stránke požiadal ľudí o pomoc. Ich smutný príbeh dojal vyše sto ľudí a počas pár dní im prispeli sumou viac ako 7 000 £ (7 794 €). Sestry sa tak mohli v piatok naposledy rozlúčiť s milovanými rodičmi v krematóriu v Peterboroughu. Za rodinu všetkým poďakoval Steve: „Je to dojímavé, že toľko priateľov, rodín a kolegov bolo v čase núdze tak láskavých a veľkorysých.“
