Ján Pisančin (76) známy ako Ander z Košíc sa však nedávno opäť postavil pred televízne kamery a jeho relácia Všetko, čo má Ander rád, sa na Jojke prekvapivo dobre chytila. On sám vraj prekvapený vôbec nebol.
Verili ste, že sa ešte vrátite do televízie?
Poviem vám úplnú pravdu, už som nemal záujem. Boli ponuky aj predtým a boli smiešne. Myslím, že za tých 48 rokov som niečo urobil... Pokiaľ ide o ponuku z Jojky, môj manažér ma musel poriadne dlho presviedčať, skoro som zahodil telefón. Zdalo sa mi, že mám dosť vystúpení a nepotrebujem to.
Prečo ste nakoniec kývli?
Manažér ma presvedčil. Povedal mi: „Janko, my vieme, kto si, ale divák zabúda. V Česku alebo na západnom Slovensku si niektorí myslia, že ty už nerobíš. A niektorí si myslia, že si zomrel.“ Aj preto som si povedal, že sa musím ukázať aj na televíznej obrazovke. Myslel som, že sa ukážem raz, potom možno opäť o pol roka. A som tam každý týždeň... No presvedčil ma aj ten kolektív mladých ľudí, ktorí na tom robia a ktorí sa nepozerali na môj vek. Musím povedať, že sa mi to začína páčiť. Mať 76 rokov a dostať taký priestor v televízii, je úžasné a ja si to vážim. Na druhej strane, nezobral som to z frajeriny, veľmi som si zvážil, či na to mám, lebo som vedel, že prichádzam s veľkým menom. Lepšie je s veľkým menom odísť, než sa vrátiť a krachnúť.
Diváci váš návrat odmenili skvelou sledovanosťou. Očakávali ste, že sa to tak chytí?
Očakával. To nie je samochvála, aj keď ja sa rád pochválim. Je to náš humor, slovenský, nie kadejaký amerikánsky. Keď vystupujem v USA alebo v Kanade, tak neprídu len Slováci, ale aj domáci. Prekladá sa im to síce a už to určite nie je ono, ale tá stavba humoru, nášho slovanského, je úžasná. Takže som nemal obavy, že sa nechytím. Len som si povedal: „Máš už roky, Jany...“ Ale ako vidíte, ešte to zvládam. A stále mám úctu k divákovi a fakt ho mám rád.
