Vykonali rozsiahle matematické výpočty založené na dátach z posledných 540 miliónoch rokov. Počas nich sa vyskytlo päť masových vymieraní, po ktorých nasledovala radikálna zmena života na Zemi. Šiesty masový zánik sa začne najneskôr v roku 2100. Ak už nezačal.
"Narušenie prirodzeného cyklu uhlíka v atmosfére, oceánoch, rastlinách a živočíšnej ríši hralo vždy zásadnú úlohu v začatí masového vymierania druhov zvierat a rastlín," vysvetľuje profesor Daniel Rothman z Lorenzovho centra pri prestížnej vysokej škole Massachusetts Institute of Technology.
Štyri z piatich masových zánikov nastali, keď uhlíkový cyklus prekročil hranicu katastrofickej zmeny. K najväčšej zmene v tomto kolobehu došlo pred 248 miliónmi rokov, kedy na Zemi prepuklo vôbec najväčšie masové vymieranie druhov - z povrchu zmizlo 96 percent druhov vtedy známeho života.
Výpočty sú založené na uhlíkových cykloch, teda jeho výmene medzi atmosférou, oceánmi a živou prírodou. Na konci Devonu nedošlo k masovému vyhynutiu v dôsledku dramatických zmien v uhlíkovom cykle. Napriek tomu to bolo len raz, potom v čase masového vyhynutia vždy hralo hlavnú úlohu narušenie tohto cyklu.
"História systému na Zemi je príbehom zmien. Tieto zmeny sú postupné a nezhubné, ale iné, najmä tie súvisiace s katastrofálnym masovým vymieraním, sú relatívne náhle a ničivé,"dodáva profesor Rothman.
Existujú však aj názory, že hromadné vyhynutie druhov už začalo. Najpresvedčivejšie výpočty Svetového fondu pre voľne žijúce živočíchy (WWF) hovoria, že každý deň a pol sa stráca zo Zeme jeden druh života.
