Kolumbus do Ameriky priplával na svojej vlajkovej lodi Santa Maria, ktorú sprevádzali dve menšie lode Pinta a Niňa. Plavidlá vyplávali zo španielskeho prístavu Palos de la Frontera 3. augusta 1492. Ako navigačný systém moreplavcom slúžil škatuľkový kompas, na ktorom sa otáčala magnetická strelka.
Veril, že je v Indii
Cieľom Kolumbovej výpravy bolo nájsť novú námornú cestu do Indie. Odtiaľ moreplavci vozili vzácny tovar – zlato, hodváb či koreniny. Toto všetko, spolu s príbehmi o domoch so strechami z čistého zlata, bolo pre viac ako 100 členov posádky veľkým lákadlom. Kolumbus si myslel, že objaví jednoduchšiu západnú trasu, aby sa nemuseli európske lode na ceste do Indie dlho plaviť okolo celej Afriky.
Keď po 72 dňoch únavnej plavby po šírom oceáne doplával k pevnine, veril, že je v Indii. V skutočnosti však narazil na bahamský ostrov San Salvador. Bol sklamaný, nikde nenašiel panstvo Veľkého chána, ktoré hľadal, preto odplával preč. Potom pristál na brehoch Kuby, neskôr na Haiti. Do Ameriky podnikol ešte dve výpravy a do konca svojho života veril, že je to India. Preto domorodých obyvateľov nazval Los Indos, čiže Indiáni.
Rimania či Egypťania?
O tom, že objavením Ameriky Európanmi nastali pôvodným obyvateľom ďalekého kontinentu ťažké časy, sa dnes baviť nebudeme. Prvoradá otázka – ako sa vlastne ľudia na neznámy kontinent dostali – je však namieste. Amerika bola osídlená počas ľadovej doby, keď bola vďaka nízkej hladine oceánu prepojená s Áziou. Ľudia migrovali cez dnešný Beringov prieliv. Postupne sa ľudstvo posúvalo zo severu viacej na juh. Archeologické nálezy jasne dokazujú, že Severná Amerika je osídlená už 20 000 rokov! Ak by sme sa na to pozerali z tejto stránky, práve ľudia, ktorí suchou nohou prišli do Ameriky cez Beringov prieliv, ju vlastne objavili ako prví.
O to tu teraz ale nejde, kto sa však do Ameriky dostal po tom, ako sa tam ľudia usídlili a stali sa z nich domorodci? Kto tam prišiel pred Kolumbom? Schopnými takej ďalekej plavby boli napríklad aj starovekí Egypťania či Rimania. Poviete si, že ich plavidlá nemohli v tej dobre prekonať oceán? Nórsky bádateľ Thor Heyerdahl v roku 1970 dokázal, že mohli. Na primitívnej loďke z rákosia doplával živý a zdravý zo severnej Afriky až na Barbados. Plavidlo si zostrojil podľa starých egyptských nástenných malieb. Zatiaľ však neexistuje dôkaz, ktorý by potvrdil, že niektorá z týchto civilizácií naozaj k brehom Nového sveta doplávala. Okrem toho, ak by Rimania so svojou dobyvateľskou povahou Ameriku naozaj objavili, určite by sa ju snažili osídliť.
Čínsky budhistický mních Chuej-šen na svojej loďke preplával Veľké východné more, teda Tichý oceán už v roku 458. Keď sa po viac ako 40 rokoch vrátil do svojej domoviny, rozprával príbehy o tom, ako spoznal neznámy svet, ktorý nazval Fu-Sang. Podľa opisu prírody, krajiny a obyvateľov tohto sveta niektorí vedci veria. že Chuej-šen doplával do Strednej Ameriky.
Britský historik Gavin Menzies taktiež verí, že Ameriku objavili Číňania. V jednej z pekinských predajní starých kníh sa totiž našla viac ako 600 rokov stará mapa, ktorá má dokazovať, že Nový svet objavil čínsky admirál Zheng, ktorý zakreslil hranice Ameriky veľmi podobne, ako v skutočnosti vyzerajú. „Tento tradičný príbeh o tom, ako Kolumbus objavil Ameriku, je absolútny nezmysel a čistá rozprávka,“ myslí si historik. Akademická obec z Londýnskej univerzity s ním však vôbec nesúhlasí a Menzies podľa nich iba vytvára nezmyselné senzácie. Pravosť šesťstoročnej mapy však potvrdili viacerí odborníci.
Zvláštne je, že pred pár rokmi sa na dne americkej rieky Sacramento našla stredoveká čínska džunka, a teda jedna z najstarších plachetníc sveta. Po dôkladnom výskume experti zistili, že úlomky dreva pochádzajú z ihličnanu keteleeria, ktorý rastie v Číne. Podľa zistení pochádza drevo z roku 1410! Blízko rieky našli aj kamenné osídlenie s čínskymi prvkami.
Vikingovia
Veľmi často sa v súvislosti s objavením Ameriky spomínajú Vikingovia, ktorí boli zdatní moreplavci. Keď Vikinga Bjorna Herjolfossona z námornej cesty v roku 985 neplánovane odklonil vietor, jeho posádka zbadala neznámy kontinent. Nezakotvil tam, ale vrátil sa do vikinskej osady v Grónsku, kde rozprával o neznámej pevnine. Dal jej meno Vinland.
Keď sa o tomto príbehu dopočul nórsky Viking Leif Eriksson, neváhal a zorganizoval expedíciu na pobrežie neznámeho svetadielu. Približne okolo roku 1 000 doplával do Severnej Ameriky, presnejšie na dnešný ostrov Newfoundland, kde vybudoval osadu, v ktorej sa utáborili. Túto teóriu potvrdili v 60. rokoch minulého storočia aj archeológovia, ktorí tu našli základy vikinského domu – osadu, ktorá zodpovedala opisom povestí. Prečo tam však nezostali? Najpravdepodobnejšia teória je, že ich vyhnalo domorodé obyvateľstvo. Leif Eriksson bol teda s najväčšou pravdepodobnosťou prvým Európanom, ktorý objavil Ameriku.
Okrem toho existuje aj starodávna vikinská mapa, kde je zakreslená časť Kanady. Pochádza približne z roku 1440 a jej pravosť potvrdil aj tím dánskych vedcov na čele s Renem Larsenom, ktorí ju skúmali uhlíkovou metódou. „Všetky testy, ktoré sme urobili za posledných päť rokov, nenaznačujú žiadne znaky podvrhu,“ povedal. Na mape sa za Grónskom jasne črtá ostrov, ktorý je podľa vedcov Newfoundland patriaci Kanade.
Kukurica a syfilis
Na školách sa žiaci aj dnes učia, že Ameriku objavil Kolumbus. Zdá sa však, že objavil je veľmi silné slovo. Kolumbus skôr iba otvoril brány pre Starý kontinent, ktorý sa s veľkou vervou vrhol na osídľovanie tohto neznámeho sveta. Každopádne, talianskemu moreplavcovi môžeme byť vďační minimálne za to, že do Európy priviezol kukuricu, vanilku či čili. Prischlo mu však aj iné, nelichotivé prvenstvo. Kolumbus a jeho námorníci vraj do Európy priniesli syfilis.
