Práve ten si v štúdiu zaspomínal na svojich učiteľov, ktorým vo svojej kariére za veľa vďačí. „Ja som mal dvoch učiteľov hlavných a obaja ma opustili... Jeden bol Béďo (Jozef Bednárik, pozn. red.), ale to už dávnejšie. V tomto období sú tomu štyri roky. Nedávno profesor Nosáľ, s ktorým sme všetci prišli do styku. S ním bola taká zvláštna vec. Ja som na vysokej škole v prvom ročníku spravil ročníkovú prácu – taký moderný ľudový balet. Bol to prvý pokus o iné spracovanie folklóru. Bez môjho súhlasu to pán profesor prihlásil na baletnú súťaž. Tú súťaž to vyhralo. Bol to môj štart do modernej éry,“ skonštatoval Ďurovčík, ktorý následne zaspieval pieseň z uvedeného baletu. Táto pesnička mala byť zároveň vyjadrením pocty zosnulému umeleckému riaditeľovi Lúčnice – Štefanovi Nosáľovi.
Keď pieseň dospieval, obecenstvo dalo okamžite standing ovation. V štúdiu však visela akási smutná atmosféra, keďže epizóda sa nakrúcala len pár dní po Nosáľovej smrti. Samotný moderátor Štefan Skrúcaný len ťažko hľadal slová, ktorými by situáciu preklenul. „Silný moment, Janko... Poďme sa z tej úžasnej histórie vrátiť do History...“ skúšal Skrúcaný. Do toho mu ale skočil Ďurovčík, ktorý cítil, že by ešte niečo mal povedať. „No, ja to musím preklenúť. Doznievame v emócii... History... Ešte pred tým nás ten Nosáľ spojil... Lebo je to dôležité, že sme si zaspomínali na profesora. Nebyť jeho, neurobíme IMT Smile a Lúčnica a nebolo by ani History,“ dodal. Síce to povedal vecne, na jeho prejave bolo cítiť, že má v krku poriadnu hrču a v očiach slzy ako hrachy. Šou Všetko čo mám rád uvidíte v piatok večer na Jojke.
