Partia uvažovala o hrozných činoch päť dní. V osudný deň si doniesli do školy osem nožov – päť bodných a tri kuchynské. Počas hodiny slovenčiny – počas dohovoreného signálu, ktorým bolo vulgárne slovo - jeden z partie priložil spolužiakovi pod krk veľký nôž. „Takmer mi podrezal hrdlo. Bál som sa, že ma zabije,“ povedal neskôr šiestak. Útočník kričal na ďalšieho kamaráta, aby rýchlo vytiahol nôž a zabil učiteľku. Slovenčinárka zostala niekoľko sekúnd nehybne stáť a potom začala hystericky kričať: “Utekajte, deti, utekajte!“ Vzápätí spanikáril aj jeden z partie a tiež sa rozbehol preč. Po chvíli aj jeho zadržali privolaní policajti. Zakrátko vyšlo najavo, že partia sa smrťou vyhrážala aj ďalším štyrom spolužiakom. „Mali slúžiť skôr ako rukojemníci,“ povedala po šokujúcej udalosti zdesená vtedajšia riaditeľka školy.
Čo bolo motívom hrôzostrašného plánu? Chlapci sa chceli „hrdinstvom“ zapáčiť jednej spolužiačke. Dievča, rovnako ako ostatní spolužiaci, o hroznom pláne vedelo. Nikomu z nich však rodičia doma neverili. Ani po prevalení škandálu rodičia nechceli uveriť rečiam, že partia chcela po čine spoločne spáchať samovraždu. Susedia z domov, v ktorých bývali rodiny chlapcov, hrozné plány partie chlapcov nedokázali pochopiť. „Nemohli sme tomu uveriť, keď sa o príprave tých hrozných činov začalo po meste hovoriť,“ povedala suseda jednej rodín.
Školákom, pre ich nízky vek, polícia stíhať nemohla. Ujali sa ich psychológovia. V Myjave na šokujúcu udalosť už mnohí zabudli. Slovenčinárka, ktorú chceli zavraždiť, učí naďalej.
