Tri dni po domácej remíze so Slovanom vykopol trénera Martina Ševelu (41). Rodák z Mosta pri Bratislave zanechal pod hradom Matúša Čáka počas štvorročného trénerského angažmánu výraznú stopu. S mužstvom získal v priebehu dvoch sezón dvakrát double - dva majstrovské tituly a dva triumfy v Slovenskom pohári. Po siedmom ligovom kole je Trenčín v tabuľke až desiaty.
? S akými pocitmi opúšťate Trenčín - sklamaný, nahnevaný, prekvapený?
- Nečakal som to. Aj preto, lebo vedenie klubu ešte nedávno tvrdilo, že nekladie dôraz na postavenie mužstva v tabuľke. Skôr mu išlo o herný prejav a rozvoj hráčov. Rozhodlo sa však pre ukončenie spolupráce. Neostáva mi nič iné, len to rešpektovať.
? Zo stanoviska vedenia klubu vyplýva, že jeho rozhodnutie neprišlo zo dňa na deň, ale je výsledkom niekoľko mesiacov trvajúcich rozhovorov a analýzy daného vývoja. Zachytili ste šumy, že sa pripravuje vaše odvolanie?
- Nie. Skôr naopak. Mal som plnú dôveru. Očakávania po dvoch tituloch boli veľké. Lenže káder sa rozpredal. Aj keď prišli za hráčov nemalé peniaze, bolo potrebné znovu budovať mužstvo. Od základu. Napriek tomu sa nám vlani podarilo skončiť na štvrtom mieste, čo nám zaručilo pohárovú sezónu. Jar sme mali solídnu. Jeseň nám nevyšla výsledkovo. V každom jednom zápase sme boli lepší, ale so slabou efektivitou.
? Nebolo to trochu na nervy, keď vám počas sezóny alebo po nej predali 5-6 hráčov a stále ste museli začínať s novými futbalistami?
- Vedel som, do čoho idem. Aj to, že fluktuácia hráčov je vysoká, hoci v úvode to tak nebolo. Myšlienka hráčskych rošád je však výborná. Klub je stabilizovaný. Sám sa financuje. Nepotrebuje majiteľa, ktorý bude do neho vkladať peniaze. Z predaja hráčov prišli naozaj solídne eurá.
? Boli ste s touto klubovou filozofiou stotožnený?
- Rozvoj a vývoj hráčov má opodstatnenie. Neskôr sa totiž posunuli do lepších klubov a kvalitnejších líg. Keď odídu dvaja, traja, je to ešte znesiteľné. No predaj šiestich či siedmich, ktorí tvoria kostru mužstva, to je už priveľa. Do nich sme vštepovali nejaké automatizmy, ktoré sa museli noví hráči len učiť. Jedni to pochopili skôr, iní neskôr. S niektorými sme sa museli rozlúčiť. Dlho sa nám darilo byť hore. Aj dnešná hra Trenčína má solídne parametre. Výsledky však boli slabé. Aj to ma možno stálo miesto.
? Za štyri trénerské roky štyri tituly. Dva majstrovské a dva v Slovenskom pohári. Trenčín ste vytiahli do slovenskej futbalovej špičky. Po dobrej robote odchádzate s čistým svedomím?
- Úplný súhlas. V tomto áno. Dal som do toho všetku energiu. Každému sa môžem pozrieť do očí. Za mňa hovorila práca. S Trenčínom sa nám podarila veľká vec. Možno to niekto docení až neskôr. Získať pre taký malý klub a malé mesto dvakrát double za sebou nie je vôbec jednoduché. Čo by dali za to kluby s väčšími rozpočtami. Ľudia po úspechoch čakajú, že prídu každý rok. To nejde. Mužstvo je opäť naštartované k lepším časom. Ale už bezo mňa.
? Nie tak dávno vás chcel na lavičku Slovan. Prestupu na Pasienky ste boli naklonený aj vy. Nehnevali ste sa na vedenie Trenčína, že vás vtedy nepustilo?
- Ani nie. Je prirodzené, že po úspechu sa chce aj tréner posunúť vpred. Viazala ma zmluva s klubom. Nemohol som sa len tak zobrať a odísť do Slovana, do Sparty alebo do Slavie. Tieto kluby mali o mňa záujem. Vždy sa však musia dohodnúť dve strany. No stroskotalo to. Nemalo zmysel stavať sa na zadné. Povedal som si, že treba robiť na sebe ďalej. Lebo nové príležitosti môžu prísť.
? Čo budete robiť bez futbalu?
- Telo a hlava sú nastavené na každodennú prácu. Oddychu a relaxu bude trochu viac. To tréner tiež potrebuje. Neviem však povedať, dokedy. Či týždeň, mesiac, tri alebo pol roka. Vo futbale nikdy neviete, kde si kto na vás spomenie. Úprimne hovorím, že sa o seba nebojím. Ani o to, že by neprišli nijaké ponuky. Dôležité bude správne sa rozhodnúť.
? Chceli by ste pokračovať na Slovensku alebo v zahraničí?
- Preferoval by som zahraničie. Ak by prišla ponuka ísť von, nebránil by som sa jej. Asi tak ako hráči, ktorí sa chcú tiež dostať do zahraničia. Do kvalitnejšej ligy. U trénerov je to rovnaké. Šanca nemusí prísť každý rok. Zvážil by som to. A nebral by som hneď prvú ponuku.
? Máte aj konkrétnu predstavu?
- Nie. Ale malo by to byť v Európe. Nebudem však vyskakovať, že by som chcel ísť do tých najlepších líg. Treba postupovať krôčik po krôčiku a pokúšať šťastie.
