V nej spomína na to, ako sa zoznámil s Matejom Čurkom († 43). Prostredníctvom mailov sa dohodli, že keď príde do Kysaku, Čurko ho zavraždí a jeho telo skonzumuje. Namiesto neho však šiel na stretnutie agent v prestrojení. Po následnej prestrelke s policajtmi Čurko o dva dni zomrel. V Sokoli, obci na východe Slovenska, kde Čurko naposledy býval, sú ľudia z autorovho zámeru pobúrení.
Pred miestnou krčmou Nový Čas pri pivečku zastihol akurát jediného zhovorčivého zákazníka. Ten má vo všetkom jasno. „Osobne som Čurka nepoznal, ale je mi veľmi ľúto najmä jeho rodiny. Museli veľmi trpieť a treba im dať pokoj. Komu tá kniha vlastne pomôže? Bude len jatriť rany a to, či vraždil alebo nie, sa už nikdy nedozvieme,“ myslí si miestny občan Jozef Oravec (64). Podľa neho by pravda vyšla najavo, keby sa to pri zásahu neskončilo tragicky.
„Čurka nemali policajti zastreliť a teraz by bolo všetko známe a vyšetrené. Takto nevieme, čo za tým bolo a kniha môže byť len kamuflážou a biznisom. Jej autora preto u nás vrelo neprivítame. Chlebom a soľou to určite nebude,“ dodal Oravec. Starostka Sokoľa Martina Dutková sa už skôr vyjadrila, že kniha o obetiach kanibala nikomu nepomôže ani z etických dôvodov. Jej švajčiarsky autor však zatiaľ nekontaktoval ani starostu z neďalekého Kysaku Ľubomíra Krajňáka, kde sa pri moste pred 6 rokmi strieľalo. „Nebolo to v našej obci a zatiaľ sa s nami nikto v tejto veci nespojil,“ uviedol Krajňák.
Miesto hrobu Mateja Čurka známe nie je a v dome, kde býval, nikto neotváral. Na menovke je už len dievčenské priezvisko jeho manželky, ktorá podľa susedov zveľadila nielen plot, ale aj vonkajšiu dlažbu. Vzhľadom na to, čo sa im prihodilo, sa však rodina uzavrela a s okolím komunikuje skôr len zdvorilostným pozdravom.
