Napriek úctyhodnému veku si pamätá celý svoj život. Dokáže sa sama najesť a so svojou dcérou si rada aj zaspieva. Prežila dve svetové vojny a mala 9 detí, o ktoré sa starala sama. Na svoj život spomína ako na veľmi ťažký, no napriek tomu by na tomto svete ešte chcela pár rôčkov pobudnúť. Veselá dôchodkyňa netrpí napriek svojmu veku žiadnou chorobou.
Anna sa narodila v roku 1911 ešte v Rakúsko-Uhorsku. V sedemnástich rokoch sa vydala za manžela, s ktorým mala 9 detí, dve z nich však neskôr ešte ako maličké zomreli. Ďalšia obrovská rana osudu ju postihla v 38. rokoch, keď sa jej narodilo posledné dieťa. Tri týždne nato totiž zomrel jej manžel. Odvtedy sa trápi sama. „Mala to ťažké. Pracovala na poliach, všetko zabezpečovala a vychovať toľko detí bez peňazí nebolo pre ňu ľahké. Nesmierne ju za to obdivujem. Ona by si zaslúžila zlatú medailu, obrovskú, ako je ona sama, za všetko, čo si vytrpela,“ so slzami v očiach rozpráva Annina dcéra Regina (71), ktorá sa o svoju mamočku - tak ju volá - stará neustále. Anna je pôvodom Košičanka, a keď si začnú spolu s dcérou hutoric, starenka sa smeje, až jej slzy tečú. „My sa s mamočkou aj nasmejeme. Jej recept na dlhovekosť je veľa robiť, neprejedať sa. Zo všetkého má najradšej rožok s mliekom.‘“
Schovávali sa v pivnici
Babička pred 3 rokmi doma spadla a zlomila si nohu. „Odvtedy prejde sama, ale len doma. Von s ňou už chodíme na vozíčku. Ako 103-ročná zvládla operáciu nohy aj s narkózou. Ešte ako 98-ročná sa dokázala o všetko postarať,“ dodáva dcéra. Starenka si spomína aj na vojny. „Prvú svetovú vojnu som prežila ako dieťa. Vojakom som sedávala na kolenách,“ usmieva sa Anna a dodáva: „Druhá už nebola taká sranda. Boli sme schovaní aj s deťmi v pivnici. Veľmi sme sa báli,“ dodáva babka, ktorá je vďačná za dcérinu starostlivosť. „Koľko tu ešte budem, nechám na rozhodnutí toho tam hore,“ uzatvára Anna.
