A sú to skutočné skvosty. Jednou z nich je Ochtinská jaskyňa typická svojou aragonitovou výzdobou. Na svete sú sprístupnené už len ďalšie dve. Jedna v Argentíne a druhá v Mexiku.
Útroby zeme odjakživa priťahovali pozornosť ľudí. Kým pred miliónmi rokov hľadali naši predkovia v jaskyniach príbytok či útočište, dnes nás fascinujú svojou krásou. Ich rôznorodosť, svojráznosť aj unikátne črty umocňujú tajuplnosť podzemia. A tak nečudo, že Ochtinská aragonitová jaskyňa, ktorá sa nachádza v Slovenskom Rudohorí, v čase prázdnin praská vo švíkoch. „Len za mesiac júl si ju bolo pozrieť 8 645 návštevníkov a každý mesiac počet ľudí oproti minulému roku stúpa,“ prezrádza nám správca Alexander Csunyo, ktorý nás privítal.
Aragonit je zriedkavejšia modifikácia uhličitanu vápenatého a od bežného kalcitu sa dá odlíšiť len za pomoci röntgenovej analýzy. Môže mať rozmanitý tvar, a to stĺpcovitý, kvapľovitý, vláknitý, lúčovitý alebo podobný koralom. V takom prípade sa nazýva železný kvet.
Milióny rokov
Prehliadka jaskyne sa začína každú celú hodinu, a to v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. popoludní. My sme stihli hneď prvú.
Pred vstupom sa nás nazbieralo takmer tridsať poznávaniachtivých zvedavcov. Vzápätí prichádzajú dve mladé sprievodkyne. Po pokynoch, ako sa treba správať v jaskyni s najvyšším stupňom ochrany prírody, vchádzame do umelo vytvoreného vchodu. „Dlhý je 144 m a prekonáva výškový rozdiel 19 m, ktorý zdoláme pomocou 104 schodov,“ dozvedáme sa od sprievodkyne.
„Aragonitovú jaskyňu náhodne objavili baníci pri razení prieskumnej banskej štôlne 7. decembra v roku 1954. Verejnosti ju však sprístupnili až v roku 1972 a má odlišné geologické prostredie ako ostatné kvapľové jaskyne na Slovensku. Materská hornina jaskyne vznikla v období prvohôr a je stará približne 400 až 460 miliónov rokov. Jaskyňa je dlhá 300 m, teplota vzduchu sa v nej pohybuje od 7 °C do 9 °C a relatívna vlhkosť vzduchu dosahuje 98 až 100 %,“ vysvetľuje sprievodkyňa.
Srdce jaskyne
Medzitým sa dostávame do majestátnej Mramorovej siene, v ktorej nájdeme tri druhy sfarbenia mramoru – biele alebo mliečne, hnedé a sivé. Steny však stále formuje voda, ktorá do nich neustále presakuje z povrchu. Celou sieňou sa tiahne prvá z celkovo troch tektonických porúch, ktoré vznikali vrásnením zemskej kôry. Za jaskynné priestory vďačíme aj im. A to už prichádzame do Hviezdnej siene. Pomenovanie dostala podľa tmavosivého mramoru na strope, ktorý je posiaty drobnou bielou aragonitovou výzdobou. Pri troche fantázie pripomína nočnú hviezdnu oblohu. Je tu však aj aragonitový vodopád s jazierkom a za ním ešte niečo - symbol jaskyne.
„Je ním krásny aragonitový útvar visiaci zo stropu, ktorý nesie pomenovanie Srdce jaskyne,“ upozorňuje návštevníkov sprievodkyňa. Od Hviezdnej siene je to už len na skok k sieni Veľkej mliečnej cesty so stropom bohato zdobeným dvoma druhmi aragonitu. „Jedným sú ihlicovité útvary tvorené rovnými priesvitnými kryštálmi, druhým je špirálovitá výzdoba z rôzne pozahýbaných aragonitových útvarov.“
