Takmer pred 900 rokmi ho neďaleko sýrskeho Homsu vybudovali križiaci a dodnes uchvacuje svojou mohutnosťou a dokonalosťou. Je vlastne zázrak, že bez väčšej ujmy prežil nielen križiacke vojny, ale aj nedávne besnenie Islamského štátu.
Pevnosť rytierov – tak by sa dal preložiť názov hradu, ktorý na mieste staršej pevnosti vybudovali križiacki dobyvatelia. Pôvodnej moslimskej pevnosti sa počas prvej križiackej výpravy zmocnil rytier Raimond IV. z Toulouse a v roku 1144 ju do daru dostal rád johanitov. Tí z nej vybudovali najväčší križiacky hrad vo Svätej zemi.
Najväčší
Krak mal v časoch svojej najväčšej slávy 13 veží, okrem vyše 50 rytierov sa za jeho hradbami skrývalo 2 000 radových vojakov, do stajní sa zmestilo až tisíc koní... Hrúbka múrov je tri, miestami až desať metrov. Hrad mal vybudovanú aj priekopu s padacím mostom. Spolu s vonkajšími hradbami zaberala pevnosť tri hektáre! Odhaduje sa, že podzemné zásoby potravín umožňovali prežiť až päťročné obliehanie. A Krak bol naozaj nedobytnou pevnosťou, uhorský kráľ Ondrej II. o ňom povedal, že je „kľúčom ku kresťanským územiam“.
Osudná lož
V roku 1163 si na Kraku vylámal zuby sultán Nur ad-Din, neskôr sa slávny sultán Saladin radšej o obliehanie ani nepokúsil a sústredil sa na dobytnejšie ciele. Johaniti sa vďaka tomu stali popri templároch druhou najsilnejšou silou vo Svätej zemi.
Nedobytný hrad však nakoniec predsa len dobyli - v roku 1171 sa vojskám egyptského sultána podarilo rytierov presvedčiť, že ich kresťanský kráľ z Tripolisu kapituloval. Tak sa vzdali, ale nebola to pravda.
Po porážke križiakov ich zo Svätej zeme vyhnali a počas mnohých storočí sa o hrad nikto z Európanov nezaujímal. Až v 19. storočí sa o ňom slávny britský cestovateľ Lawrence z Arábie vyjadril ako o „najzachovanejšom a najúchvatnejšom hrade na svete“.
Škody
V 30. rokoch minulého storočia Krak prešiel do rúk Francúzov a po tom, ako v roku 1946 Sýria vyhlásila nezávislosť, pripadol jej. Odvtedy sa stal obľúbeným cieľom turistov, v roku 2006 ho zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V roku 2012 sa ho však na dva roky zmocnili bojovníci z Islamského štátu, pri bojoch s vládnymi jednotkami boli poškodené jeho múry. Dnes už na Kraku opäť veje sýrska vlajka a skúmajú ho maďarskí archeológovia. A pevnosť rytierov čaká na lepšie časy, keď sa sem znova pohrnú zástupy turistov z celého sveta.
Kto boli Johaniti?
Pri vzniku rádu stála ich nemocnica v Jeruzaleme, úlohou rádu bola starostlivosť o chorých pútnikov. So vzrastajúcim nebezpečenstvom to bola neskôr najmä ochrana posvätných kresťanských miest pred islamom a arabskými nájazdmi.
Tento križiacky rád existuje dodnes a poznáme ho pod skráteným menom Maltézski rytieri. Rád má postavenie nezávislého štátu bez vlastného územia a má štatút pozorovateľa v OSN a diplomatické styky s väčšinou štátov. Maltézski rytieri majú vlastnú menu aj poštové známky.
Križiacke výpravy
1096 - 1099
Z veľkej časti ju tvorili náboženskí idealisti a chudobní roľníci bez znalostí boja. Po ceste zabíjali židov, drancovali a znásilňovali a boli rýchlo porazení. Armáda vojsk z Francúzska, Talianska, Normandie a Flámska však bola na tom lepšie a v r. 1099 dobyla Jeruzalem, kde založili kresťanské kráľovstvo.
1147 - 1149
Kresťanské vojská viedli francúzsky kráľ Ľudovít VII. a nemecký cisár Konrád III. Výprava dopadla zle a v r. 1187 kresťania stratili Jeruzalem.
1189 - 1192
Na túto výpravu vyzval sám pápež a na jej čelo sa postavili nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa, francúzsky kráľ Filip II. a anglický kráľ Richard Levie srdce. Jeruzalem späť nedobyli, ale so sultánom Saladinom uzatvorili prímerie, ktoré kresťanským pútnikom zaručovalo nerušenú návštevu svätého mesta.
1202 - 1204
Križiaci, ktorých financovali bohatí Benátčania, neuposlúchli výzvu pápeža a zaútočili na Konštanínopol – sídlo východnej cirkvi a spustošili ho.
1212
Po neúspechoch došli náboženskí fanatici k presvedčeniu, že dobyť svätú zem môžu iba nevinné deti a tak zorganizovali armádu detí a panien. Ťaženie stroskotalo už v Taliansku a deti boli predané do otroctva.
1228 - 1229
Súkromná akcia nemeckého cisára Fridricha II., na ktorého bola uvalená kliatba. S egyptským sultánom dohodol, že Jeruzalem sa vrátil do rúk kresťanov. V r. 1244 však oň definitívne prišli.
1248 - 1254
Dve výpravy zorganizoval francúzsky kráľ Ľudovít IX. Skončili sa neúspechom.
