Kaštieľ v Šimonovanoch rozkvital od 12. storočia až do roku 1971. „Šimoniovci vystavali najskôr obrannú vežu, neskôr kaštieľ okolo jedného z ramien rieky Nitra, preto sa zaužívalo aj pomenovanie ,vodný hrad‘. Zaujímavosťou je, že kaštieľ, priľahlé pozemky aj dedina patrili iba jednému šľachtickému rodu a to práve Šimoniovcom,“ povedal historik a správca Radovan Števula (28).
„V roku 1971 zomrela posledná z rodu Mária Lujza, ktorú prezývali Mia a jej smrťou tento šľachtický rod vymiera. Tak isto chátral aj kaštieľ, až koncom 20. storočia sa vykonal prvý archeologický výskum a rekonštrukcia. Pôvodné vybavenie kaštieľa, ktoré tu bolo do roku 1971, zmizlo. Kaštieľ bol opustený, tak si ľudia tie veci pobrali. Vyvinuli sme však iniciatívu za navrátenie pôvodného vybavenia. Ak by ľudia doma mali nábytok, knihy či obrazy, čo sú im zbytočné, alebo by chceli, môžu ich vrátiť nazad do kaštieľa,“ dodal Števula. Zaujímavosťou je vznik tejto myšlienky. „Vnukla nám to pani, ktorá sa po smrti svojho manžela rozhodla vrátiť vzácne listiny, osobnú korešpodenciu, rodné listy, životopisy, staré fotografie naspäť do kaštieľa. Jej manžel kedysi tie veci z kaštieľa zobral s tým že chcel takéto dôležité dokumenty zachrániť,“ povedal historik.
