Vraj ste ten typ, čo ožíva, keď poriadne zasvieti slniečko a prichádza leto.
Áno, oveľa radšej mám leto, teplo ako zimu a pochmúrne počasie. Slnko ma dobíja. Teraz bolo pár zamračených dní a už som cítila, akoby išla jeseň.
Na druhej strane, v zime vás podľa vlastných slov chytajú depresie, a tie podporujú tvorivosť. Takže teraz máte umelecký útlm?
Dá sa povedať, že áno. Texty, ktoré práve zhudobňujeme, boli napísané ešte v zime. Keď som smutná, depresívna, oveľa ľahšie sa mi píše. Rozmýšľam vtedy nad tým, prečo to tak je, čo sa deje a píšem o tom. A keď som veselá, iba si užívam prítomnosť.
Cez prázdniny ste už stihli dovolenku na chorvátskom ostrove Pag, aj pracovný výlet do Anglicka. To je všetko, či ešte sa len rozbiehate?
Je to tak, že prvý letný mesiac som, pokiaľ ide o prácu, mala úplné voľno. No a teraz to už začína byť pracovné - dokončovanie albumu, tanečné tréningy na Let´s Dance. Zábava pôjde bokom.
Ale aj dobrý tréning môže byť zábava.
Určite. Veľmi sa na to teším. Že budem vedieť tancovať, nehovorím, že špičkovo, ale určite lepšie ako teraz. Vždy som chcela tancovať, ale nikdy mi nenapadlo prihlásiť sa do nejakého kurzu.
Koľko ste už toho vypotili na parkete?
Zatiaľ máličko, najprv som bola na dovolenke ja, potom môj tanečný partner. Naplno sme začali prvého augusta, 3-4 tréningy do týždňa, 3-4 hodinky za tréning. Som zvedavá, čoho budem schopná.
Aj ste už objavili nejaké úplne nové svaly, ktoré bolia?
Znovu som objavila, že nemám rada vysoké opätky. Hneď za prvý tréning som si vyrobila tri otlaky. Ale pokiaľ ide o svaly, hrávala som sedem rokov volejbal a o svojich svaloch som vedela, o všetkých. Hlavne na volejbalových kempoch, keď sme si pomáhali navzájom vstávať, lebo nás bolelo všetko.
Neskôr ste športovať úplne prestali. Ako je to teraz, ste úplne mimo formy?
Prestala som, keď som odišla do Londýna, neskôr som občas išla do posilňovne, ale teraz už vôbec nie. Posledný rok je pre mňa asi najhlavnejšia chôdza, pokiaľ ide o nejaký šport...
Takže ste hnilá.
Som hnilá, presne tak, a preto sa teším, že pri tanci teraz vydávam energiu.
SuperStar, Tvoja tvár znie povedome, Let´s Dance. Tri roky po sebe ste - respektíve budete - na Markíze súčasťou tých najväčších šou. Máte tam nejakú zmluvu, ktorá vás k tomu zaväzuje?
Zmluvu už nemám, takže nie je to o tom, že by som do Let´s Dance ísť musela. Aj som chvíľu rozmýšľala, či je to dobrý nápad, tretia šou, ale tancovanie ma naozaj príliš láka.
V porovnaní s Tvojou tvárou tu asi bude menej zábavy a väčší dôraz na tanečné výkony. A od vás sa určite čaká veľa.
Som zvedavá. Trochu som aj drevo. Som viac atletický typ, nevystieram sa, nedopínam špičky. A k tomu tie podpätky... To je taká moja jediná výhovorka. Keď niečo pokazím, môžu za to podpätky.
Navyše vás čaká ďalšia séria vyzývavých kostýmov. Je vo vás dosť exhibicionizmu, aby ste to zvládli?
Toto bude asi trošku iný exhibicionizmus, než aký som mala napríklad v Tvojej tvári pri Miley Cyrus. Patrí to k tancu, každý to čaká, neberiem to tak, že by som sa išla obnažovať, keď mi bude vidieť pol nohy.
Budú zase iné vlasy?
Neviem. Vždy, keď idem k svojej kaderníčke, tak netuším, ako odtiaľ odídem. Skúšam, kým som mladá. (smiech)
Viackrát ste dokázali, že máte herecké vlohy. Čo takto ísť študovať VŠMU?
Kedysi som vôbec nepremýšľala nad tým, že by som išla do takejto sféry, lebo som dosť hanblivá. Už je to lepšie, no stále s tým musím bojovať. Nenapadlo mi preto ísť študovať niečo, kde by som musela stáť pred ľuďmi. Na druhej strane, na výšku som vždy chcela ísť, no odišla som do zahraničia a neskôr sa udiali ďalšie veci, začala som profesionálne spievať a momentálne čas na výšku nemám... Akože, dalo by sa to zvládnuť, ale ja som dosť živel, pokiaľ ide o socializovanie sa s kamarátmi, a to by som musela odseknúť na minimum. A to by mi chýbalo.
Prestali by ste si užívať.
Prestala a už by som bola úplne iná. (smiech)
Od SuperStar, ktorú ste vyhrali, pomaly uplynú dva roky. A vy máte stále len dva piesňové single. To je strašne málo.
Áno. Trochu som čakala, kým prejde nejaký čas a nájdem sama seba. Ale teraz v auguste mi vyjde album. A budú na ňom aj dve slovenské veci.
Aj dueto s vaším priateľom Štěpánom?
Áno. Pesničku sme začali písať už skoro pred dvoma rokmi, keď sme spoločne cestovali do Prahy. Potom sme na ňu viac-menej zabudli, ale pred pár týždňami sme sa na to znova pozreli a hneď sme ju dokončili.
Ako ďaleko ste od toho, aby ste konečne mali spoločný domov?
Keďže on ešte ide študovať v Brne, tak nejako nad spoločným bývaním nerozmýšľame. Vyhovuje nám to tak, ako to je, sme spolu dosť často. Túto vec nepotrebujeme naháňať.
Stále varíte veľa a rada.
Menej a menej rada. (smiech) Mám taký pocit, že môj byt sa zmenšuje, čím dlhšie v ňom bývam. Prichádzajú stále nové veci a priestor sa nezväčšuje. A menšia je aj kuchyňa, navyše akoby toho bolo treba stále viac umývať. Niekedy ma varenie chytí, mám taký týždeň, že si idem variť zdravo, alebo si uvarím niečo, čo sme robievali v Londýne, keď som pracovala v kuchyni.
Čo by sa muselo stať, aby ste tam opäť odišli žiť? Museli by vás tu všetci znenávidieť?
Asi. Ale na druhej strane, keď sme tam teraz boli natáčať videoklip, išli sme aj do Brightonu a tam bola taká pohoda, že si viem predstaviť budúci rok tam odísť so Štěpánom na pár mesiacov.
Nedávno vám k vytetovanému jazvečíkovi na predlaktí pribudol ďalší obrázok. Východ slnka?
Ja tomu hovorím západ slnka.
Ako budete pokračovať?
Úplne neviem, toto bolo spontánne. Západ slnka som si nakreslila a pár dní na to som to už mala vytetované.
Vraj máte rada všetky zvieratá, okrem mravcov, ktorých sa dokonca bojíte...
(smiech) Dnes som ich zabila asi osem. Už sa ich nebojím, ale keď som bola malá, bála som sa ich najviac. Teraz to je tak, že sa bojím ostatného hmyzu. Hlavne pavúkov a všetkého, čo by malo byť v prírode, a nie na mojom tele či v mojom byte.
