Hoci by sa na zber plodov lesa mali vyberať len skúsení hubári, každoročne sa dozvedáme o otrave spôsobenej práve nesprávnou identifikáciou húb. Niektoré sa však môžu skončiť až tragicky. „Keď si človek nie je stopercentne istý, o akú hubu ide, do hrnca určite nepatrí. Pri niektorých druhoch sa príznaky otravy objavia až jeden-dva týždne po zjedení, keď človeku zlyhávajú obličky,“ rázne varovala mykologička Ivona Kautmanová. Podľa nej by sa mali konzumovať len tie huby, ktoré sú osvedčené generáciami. Medzi ne patria dubáky, masliaky, kuriatka či suchohríby. Našťastie na Slovensku nerastie veľa smrteľne jedovatých húb, no aj tak dochádza často k zámenám, ktoré spôsobujú nemalé zdravotné ťažkosti.
Muchotrávka tigrovaná: JEDOVATÁ
- klobúk je žltohnedý alebo olivovo sivohnedý na okraji ryhovaný.
Muchotrávka hrubá: JEDLÁ
- klobúk je sivý, na okraji bez rýh
- má zemito redikovkovú vôňu
Čechračka podvinutá: JEDOVATÁ
- na klobúku a hlúbiku zostávajú po narušení tmavohnedé škvrny.
Rýdzik smrekový: JEDLÝ
- pri porušení sa zafarbí na zeleno
- viaže sa na smrekové stromy.
Hríb Satanský: JEDOVATÝ
- póry sú žlté len v úplnej mladosti
- starnutím sú červenej farby.
Hríb červený: JEDLÝ
- má žlté póry, ktoré postupne dostanú žltozelenú farbu.
Muchotrávka končistá: JEDOVATÁ
- lupene sú vždy biele
- na hlúbiku je pošva.
Pečiarka hľuznatá: JEDLÁ
- lupene sú biele, neskôr hnedé
- nemá pošvu a má anízovú vôňu
