21. júl zostane navždy smutným dňom v histórii folklórneho súboru Lúčnica, ktorý profesor Nosáľ viedol skoro sedemdesiat rokov. Bol to človek s obrovskou energiou a chuťou žiť. Jeho nevídaný talent a správna intuícia dokázali urobiť z Lúčnice jeden z najlepších tanečných súborov na svete
Slovensko prišlo o veľkého človeka. Priekopník slovenského folklóru, vďaka ktorému mal svet možnosť spoznať farebnosť našich tradícií, zomrel v sobotu vo veku 90 rokov. Smrť Štefana Nosáľa je tiež obrovskou ranou pre manželku Vierku a dcéru Barboru, ktorej manželom je líder Elánu Jožo Ráž. Podľa informácií blízkych veľký folklorista naposledy vydýchol v rodinnom prostredí. „Neodišiel náhle, veď už mal svoj vek. Už dva týždne to s ním nebolo dobré, ani nespoznával ľudí okolo seba,“ uviedol zdroj.
Mnohí ľudia z umeleckej obce len ťažko hľadali slová, keď mali vzdať úctu a zaspomínať si na veľkého folkloristu. Nosáľov blízky priateľ a obdivovateľ, choreograf a režisér Ján Ďurovčík, nedokázal potlačiť slzy. „To sa ani nedá opísať, je to veľká strata pre národ. Bol pre mňa všetko...,“ povedal Ďurovčík, ktorý mu tri desaťročia pripravoval oslavy životných jubileí. „Celý život šíril krásno, krásne odišiel a zanechal po sebe krásne dielo.“
Medzi mladými
Profesor Nosáľ sa dožil v januári tohto roka 90 rokov. Ako sám hovorieval, za svoju vitalitu vďačí Lúčnici, ktorú viedol od roku 1951. „Samozrejme, prídu choroby alebo nešťastia, človek to musí vydržať. No tým, že žijem medzi mladými ľuďmi, tak mi – ani o tom možno nevedia – pomáhajú. Ja už ani tak veľmi nevládzem, ale snažím sa. Veď ak od nich chcem, aby zo seba vydávali to najlepšie, tak sa nemôžem tváriť ako unavený a chorý,“ priznal.
Pod dohľadom
Za skoro 70 rokov v umeleckom súbore čelil profesor Nosáľ mnohým nástrahám režimu, ale aj lásky. Práve v Lúčnici totiž stretol osudovú lásku, manželku Vierku. Stála po jeho boku aj v časoch, keď bola Lúčnica v hľadáčiku vtedajších eštebákov. „Komunisti súbor na cestách do zahraničia vždy pozorne strážili, aby niekto náhodou neemigroval či nevyviedol niečo, z čoho by mohli byť problémy. Niektorí nám utiekli a potom sme sa museli zodpovedať vyšším orgánom,“ priznal Nosáľ. Emigráciu troch členov súboru v roku 1958 počas zájazdu do Bruseli považoval za zradu. „Bolo to ako zrada, že nás opustili priatelia. Samozrejme, že sme sa za to museli zodpovedať vyšším orgánom. Vyčítali nám, že je u nás nedostatočná politická výchova. Rok-dva nás potom nepúšťali von, mali sme pauzu, ale dostali sme sa z toho,“ spomínal.
Napriek ťažkým časom dokázal udržať Lúčnicu nažive, za čo mu patrí veľká vďaka a obdiv. Aj keď bol povolaný na druhý svet, jeho duch bude aj naďalej žiť vo vystúpeniach Lúčnice, ktorá bude jeho posolstvo šíriť nielen po Slovensku, ale aj vo svete.
Vychoval 2500 tanečníkov
Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej v rodine pomocného horára. Vyštudoval Stavebnú fakultu v Bratislave a neskôr aj Vysokú školu múzických umení v Bratislave, kde si zvolil Fakultu choreografie a neskôr tu pôsobil ako pedagóg. V roku 1949 sa stal tanečníkom Lúčnice ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, ktorá bola považovaná za jednu z jej základných zložiek a onedlho bol zvolený aj za vedúceho tanca a choreografa tejto skupiny. Od roku 1951 prevzal pozíciu hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývin a smerovanie formoval zásadným spôsobom až do posledných dní. Jeho takmer 70-ročné vedenie Lúčnice povznieslo súbor na takú úroveň, že je považovaná za svetový unikát a zaraďuje sa medzi najlepšie svetové súbory vo svojom odbore.
Za svojho pôsobenia v súbore mu pod rukami prešlo viac ako 2 500 tanečníkov a vychoval viac ako tridsať profesionálnych choreografov. Vytvoril viac ako 200 choreografických diel a tvoril tiež pre film a televíziu. Spolupracoval so Slovenským národným divadlom, so SĽUK-om, režijne sa podieľaľ na tvorbe folklórnych festivalov a spolupracoval aj so zahraničnými inštitúciami.
