JDD poznamenal, že - odhliadnuc od prípadu Jacqua Chiraca, ktorý od mája do júla 1995 stratil 15 percentuálnych bodov - ide o najväčší prepad miery dôvery v prezidenta za prvé tri mesiace pri moci. Podľa JDD Macronovi dôveruje 54 percent účastníkov prieskumu verejnej mienky vykonaného inštitútom Ipsos.
JDD vysvetlil, že tento výsledok zrejme súvisí s nedávnym škandálom súvisiacim s objemom rozpočtových prostriedkov pre rezort obrany, ale aj s obavami voličov, že Macron nesplní svoje predvolebné sľuby.
JDD poznamenal, že mnohí respondenti kritizujú Macronovo autoritárstvo voči náčelníkovi generálneho štábu francúzskych ozbrojených síl, generálovi Pierrovi de Villiers, ktorý v dôsledku ich verejnej diskusie o rozpočte pre armádu podal demisiu. Ľavicový denník Libération napísal, že prejavy autoritárstva u Macrona môžu byť príznakom jeho "opitosti mocou". Podľa denníka "nastal čas, aby (Macron) trochu dozrel".
Veľká časť respondentov napriek tomu naďalej kvituje, že Macron sa "dobre drží" a je aktívny. Kritiku však 39-ročný prezident zožal za podporu tzv. protiteroristického zákona, ktorý by mal na jeseň tohto roku nahradiť výnimočný stav platiaci v krajine od teroristických útokov v novembri 2015. Ľudskoprávne skupiny upozorňujú že návrh zákona obsahuje aj paragrafy, ktoré sú "drakonické".
Obavy médií vo Francúzsku vyvoláva aj fakt, že Macronova strana Republika v pohybe má v parlamente väčšinu. Macron, ktorý je pomerne novou tvárou na francúzskej politickej scéne, vyhral prezidentské voľby vďaka nespokojnosti voličov s mainstreamovými politikmi. Nový prezident si "užil medové týždne s voličmi, ktorí ocenili, že s prezidentmi Ruska a USA Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom hovoril ako rovný s rovným".
Pokles dôvery voličov zaznamenal aj predseda vlády Édouard Philippe, ktorého skóre za rovnaké obdobie kleslo zo 64 na 56 percent.
