Ak ho práve nehnevá boľavý chrbát, spektrum aktivít má naozaj široké. Na prvom mieste ostáva stále milovaný futbal. Veď medzi tromi žrďami strávil prakticky celý svoj život. A nedá si s ním pokoj pomaly ani v štyridsiatke.
Na prelome tisícročia odišiel z Košíc do Prahy, kde aj býva. Aj keď si medzitým odskočil do Petrohradu, Limassolu či na dve sezóny do USA. Čo robí dnes? „Už vyše desať rokov žijem v obci Říčany pri Prahe. Chytám za FK Zbuzany, ktorý je účastníkom krajských majstrovstiev. V mužstve som spolu so Šírlom, s Ličkom či Kinclom,“ usmieva sa takmer dvojmetrový dlháň s prezývkou Francúz.
Hoci si rád zahrá aj golf a prepadol i hokeju, v hlave mu čoraz viac víria myšlienky na budúcnosť. „Absolvujem kurzy pre realitného makléra. Tiež si robím preukaz pilota na helikoptéru. Chytilo ma to po príchode z USA. Mám za sebou už rádiové skúšky, aby som vedel podnikať sólo lety. Viem si sám pripraviť navigáciu. Zadajú mi miesto letu, ja si vypočítam trasu, palivo. Hlavné je držať kurz,“ vyratúva so zanietením Čontofalský.
MANŽELKA SA BOJÍ
Vymeniť bránku za kokpit helikoptéry, to chce riadnu dávku sebavedomia. A odvahy. Chyba na ihrisku sa dá vždy opraviť. No zaváhanie vo vzduchu môže mať fatálne následky. „V kabíne mám často plné ruky práce. Ale dá sa na to zvyknúť. Teraz už lietam sám. Bez inštruktora. Zatiaľ je to len malý typ helikoptéry - Robinson, dvadsaťdvojka. Neskôr si chcem urobiť skúšky aj na väčšiu, štyridsaťštvorku. Ako som dlho hore? Závisí od trasy a množstva paliva v nádrži. Nie tak dávno som letel okolo sto námorných míľ. Hodinku a pol. Aj s tromi pristátiami.“
Skúšky bývajú náročné. Neporovnateľne ťažšie s autoškolou. Naučiť sa len okolo 1 500 otázok nestačí. Základom je počet nalietaných hodín. Čontofalský ich má za sebou 40, potrebuje ešte aspoň 20. Čo na to manželka Klára? „Nič! Ja som sa rozhodol. Jasné, že sa bojí. Lenže človeka môže prejsť aj kamión. Naučil som sa, že do helikoptéry nemôžem prísť unavený alebo v nej rozmýšľať o nejakých problémoch. Keďže vnútri robím toľko dôležitých úkonov, musím byť stopercentne sústredený. Stačí jedna chybička a je koniec...“
Tri BOEINGY
Bývalý 34-násobný brankár slovenskej reprezentácie neberie lietanie len ako zábavku. Mohlo by ho to vraj aj živiť. „V Prahe mám veľa známych podnikateľov. Nechcú sa už prepravovať autami. Za biznisom alebo golfom volia kratšie vzdialenosti vzduchom. Helikoptéra je na to ako stvorená. Vidím v tom medzeru na trhu. Je tu možnosť, že by som sa takémuto druhu prepravy v budúcnosti venoval. Ale to je ešte ďaleko.“ Futbal nemá v úmysle hodiť úplne za hlavu. Za najideálnejšie považuje spojenie trojuholníka futbal - reality - lietanie.
Vrcholom Čontofalského kariéry boli dve sezóny v Amerike. Síce nie v najcennejšej MLS, ale na čas strávený za veľkou mlákou nedá dopustiť. Narodil sa mu tam aj syn Kamil. „Ježišmária. Perfektné spomienky. Hrával som na Floride a býval v Miami. Druhý rok zasa v St. Petersburgu. Bol som teda v ruskom i v americkom Petrohrade. Amerika bola vždy môj sen. Prekvapilo ma, ako tam futbal ide nahor. Podmienky v Tampe Bay boli možno ešte lepšie ako v špičkových českých kluboch. Majiteľ nášho klubu bol miliardár. Napríklad na cestu do kanadského Edmontonu nám poskytol tri svoje boeingy.“
