So Štefanom Skrúcaným (57) sme sa rozprávali o slovenskom voličovi, podnikaní, developeroch i testovaní nášho súdnictva.
Moderujete nový hit Jojky, hudobno-zábavnú šou Všetko, čo mám rád. Priznám sa, mňa tam zaskočilo to množstvo nadšených babičiek v publiku, čo je v komerčnej televízii vec nevídaná.
Takto. Nie je to vysielané presne v poradí, ako sme to natáčali. V prvej a druhej časti sa nám stalo, že prišlo klasické komparzové publikum, môj odhad je 19 - 25 rokov. To mi prekážalo aj keď som účinkoval v relácii Zlaté časy a už to myslím upravili. Tam sa rozpráva o veciach z histórie a keď vidím tých nadšene výskajúcich tínedžerov, ktorí vôbec nevedia, o čom je reč, to ma strašne ruší. Toto sme riešili aj po prvých dvoch častiach Všetko, čo mám rád a následne zmenili publikum. Ale išlo sa k opačnému extrému. No a v ďalších častiach to publikum už bude premiešané... K samotnej relácii chcem povedať, že sme urobili niečo, z čoho sme chceli mať dobrý pocit a verili sme, že ho cez obrazovky prenesieme aj na diváka. To, že sa to zatiaľ darí, je pre mňa aj istá satisfakcia, možno aj za to dlhé obdobie, čo som na obrazovke nebol. Že to aj tá moja generácia vedela a stále vie robiť.
A zdá sa, že ste objavili dieru na trhu.
Presne tak, hudobno-zábavná relácia pre strednú a staršiu generáciu, ktorú ale na prekvapenie pozerá veľmi veľa mladých divákov, tu chýbala. Od svojej štyridsiatky hovorím, že sa všetok mediálny trh upol na diváka 12 - 25, čo je úplný nezmysel. Tento divák je na internete. Povedal by som všetkým televíznym mágom, že ratujte si diváka, ktorého ešte máte, lebo o 15 - 20 rokov už nebude pre koho vysielať.
Spomenuli ste Zlaté časy... Pred pár rokmi ste avizovali, že televíziám plánujete ponúknuť program založený na archíve televíznej zábavy a zrazu s niečím takýmto prišla Jednotka RTVS. A bez vás.
Mal som tam robiť program, ktorý vychádza z televízneho archívu, bola natočená pilotná časť, úspešná. Boli sme pred uzavretím zmluvy a potom sa RTVS odmlčala. Neskôr prišli s programom trochu iného typu. My sme to chceli robiť skôr tak, že budeme s kamerou chodiť po konkrétnych miestach, kde známi ľudia žili, tvorili. Bola by to zábavná publicistika a taký žáner tu nie je. To už je otázka na vedenie RTVS, prečo. Je mi to ľúto, lebo keď si zapnete verejnoprávnu televíziu v Čechách, tam sú desiatky programov o histórii zábavy, histórii Čiech, riečok, stromov, tunelov, veží... Také niečo u nás nie je, a potom sa čudujeme, prečo nie sme hrdí Slováci.
