Jeho sexuálnym otrokom sa stal v roku 2007 vtedy len deväťročný Andrej P., ktorého nahovoril na útek z domu a priviedol do bytu svojej matky. Tam ho vo svojej izbe uväznil, pričom ho nepúšťal von ani na toaletu.
Podľa denníka Komsomolskaja pravda Eduard N. nikdy poriadne nerobil, len občas zakopol o nejakú príležitostnú prácu a žil prevažne z penzie staručkej matky. Deväťročného Andreja si všimol u nich na dvore a okamžite sa snažil získať si ho. Andrej žil s mamou a otčimom doslova z ruky do úst a bol viac-menej dieťaťom ulice. Už ako chlapčisko začal pofajčievať s kamošmi, sem tam si vypili a keď mu mama dohovárala, jednoducho ušiel z domu. Preto, keď v auguste roku 2007 z ničoho nič zmizol, mama si myslela, že sa o deň, dva vráti. Tak ako predtým. Po niekoľkých dňoch jej to už bolo podozrivé a vybrala sa na políciu, ktorá vyhlásila po chlapčekovi celoštátne pátranie. Bez výsledku. Jej syn pritom žil doslova niekoľko metrov od nej dlhých desať rokov.
Pozvánka do pekla
Strýko Eduard, ako ho Andrej volal, v roku 2007 pod rôznymi zámienkami niekoľkokrát pozval chlapca k sebe do bytu. Tam došlo k intímnostiam, za ktoré Eduard Andrejovi platil. Chlapcovi, ktorý bol viac bitý ako sýty, sa takýto bezprácny príjem, celkom pozdával. Preto nikomu nič nepovedal a k strýkovi Eduardovi začal chodievať viac-menej pravidelne. Nuž a jedného dňa mu Eduard navrhol, aby sa k nemu nasťahoval nastálo, pričom nesmel nikomu nič povedať.
Matka tyrana o tom vedela
Eduard žil s matkou v komunálnom byte, čo znamená, že jedna izba patrila jemu, jedna matke a zvyšné dve cudzím ľuďom, s ktorými mali spoločné sociálne zariadenie. Chlapčeka po úteku z domu ukryl vo svojej izbe a urobil všetko preto, aby sa nikto nedozvedel o jeho prítomnosti. Andreja roky nepúšťal von z izby ani na WC a na tieto potreby mu urobil v izbe biotoaletu. Na chlapcove veľké naliehanie ho po niekoľkých rokoch občas zobral so sebou von izby, ale len v noci, keď všetci spali. Napriek všemožným opatreniam sa Eduardova matka o prítomnosti malého chlapca u nich v byte predsa len dozvedela, no neurobila vôbec nič, aby mu pomohla na slobodu. Vyšetrovatelia si myslia, že sa bála syna, ktorý sa jej neustále vyhrážal.
Osudná prechádzka
Rok, dva dozadu, keď začal chlapec dorastať, Eduard strácal ostražitosť a začal ho púšťať na ulicu poprechádzať sa. Z chlapca medzitým vyrástol tínedžer, ktorý sa však vždy po krátkej prechádzke vrátil k svojmu väzniteľovi, čo policajní vyšetrovatelia pripisujú štokholskému syndrómu. Počas jednej z týchto prechádzok ho náhodne zastavila policajná hliadka a požiadala ho o predloženie dokumentov. Keďže žiadne nemal, predviedli ho k nim na oddelenie a všetko prasklo...
Andrej si ani dnes neuvedomuje, že sa s ním počas dlhých desať rokov dialo niečo zlé, priam ohavné. Je zaostalý, nevie poriadne písať ani čítať. Momentálne je v opatere psychiatrov. Jeho väzniteľ skončil vo väzbe. Čaká ho dlhoročný trest za mrežami v spoločnosti trestancov, ktorí sa s pedofilmi rozhodne nemaznajú...
