Za miesto historickej schôdzky, ktorá mala prepísať dejiny a utužiť vzťahy svetových mocností, si zvolili nemecký Hamburg, kde sa konal summit najvyspelejších krajín sveta G20. Dôležitý moment však narušili násilné protesty, ktoré zachvátili mesto.
Do Hamburgu postupne zavítali všetci poprední politickí lídri sveta. Väčšinou s úsmevom ich vítala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Najväčšiu pozornosť si právom vyslúžili práve Trump s Putinom. Obaja sa doteraz nevideli a každý z nich prišiel presadzovať svoje záujmy. Prvým bodom programu sa stal boj proti terorizmu, ktorý členské štáty skôr spájal.
Oveľa väčšiu diskusiu vyvolala ochrana životného prostredia, keďže Trump pred pár týždňami upustil od Parížskej klimatickej dohody. Milióny ľudí podľa Merkelovej očakávali, že summit prispeje k riešeniu viacerých svetových kríz. „Tie veľké globálne problémy všetci poznáme a tiež vieme, že nás tlačí čas. Riešenie je preto často možné nájsť len za predpokladu, že budeme pripravení na kompromis, že priblížime svoje stanoviská,“ diplomaticky začala nemecká kancelárka.
Trump sa podľa diplomatických zdrojov stal prvým, komu Merkelová udelila slovo. Namiesto globálneho obchodu však mal hovoriť o tom, ako sa darí americkej ekonomike od času, keď sa stal prezidentom. Od podvečernej schôdzky s Putinom mal veľké očakávania. „Teším sa na všetky stretnutia so svetovými vodcami vrátane schôdzky s Vladimirom Putinom. Tém na diskusiu je množstvo. Budem dobre reprezentovať krajinu a bojovať za jej záujmy,“ hovoril. Na rokovanie mali vyhradených približne 35 minút a otázne bolo, koľko problémov môžu za taký krátky čas prerokovať.
Príchod štátnikov do Hamburgu sprevádzali masové protesty, ktoré sa zvrhli na násilnosti. Neznámi páchatelia zapaľovali desiatky áut, zaútočili aj na niekoľko policajných áut. Muži zákona museli riešiť demonštrantov, ktorí sa snažili blokovať cestu delegácií do miesta rokovaní G20. Škandál vyvolali najmä v súvislosti s prvou dámou USA Melaniou Trumpovou, ktorá nemohla kvôli nim opustiť vilu v Hamburgu. Prišla tak o plavbu na lodi hamburským prístavom a zrušená bola aj návšteva nemeckého klimatického centra.
Reč tela
Vyhráva Rus
Eva Martinovičová, odborníčka na neverbálnu komunikáciu EdWell
Opretý o ľavé predlaktie pôsobí dominantnejšie ako Trump. Stisk rúk vyzerá byť pevný a silný, obaja akoby skúšali, kto vydrží dlhší očný kontakt. Všimnite si polohu rúk, Putin využíva svoju voľnú pravicu, podáva Trumpovi ruku otočenú smerom nadol. Je to jednoznačne mocenské gesto. Trumpovi nezostáva nič iné, iba ju prijať, a preto vyzerá, že je v pasívnejšom postavení. Mohol situáciu riešiť inak? Mohol, stačilo otočiť svoju pravú ruku do zvislej polohy. A tým by pôsobili, že sily sú vyrovnanejšie.
Predstiera záujem
Nora Lauková, odborníčka na neverbálnu komunikáciu
U Angely Merkelovej sa striedajú neisté dominantné a submisívne prejavy. Merkelová pracuje s telom vytočeným v postoji od Putina, čím deklaruje predstieraný záujem, uvoľnenosť a priateľskosť. V tvári je to o prejavovanom záujme, ochote, chápaní, uvoľnenosti a skôr submisivite. Snaží sa však zachovať si dominanciu a rozhodnosť. Putin pri očnom kontakte pôsobí priateľsky, ale dominantne. Má jednoznačnú neverbálnu prevahu a narúša jej intímnu zónu.
Nerešpektuje ju
Nora Lauková, odborníčka na neverbálnu komunikáciu
Prezident Donald Trump svojimi prejavmi tela hovorí o jednoznačnej neakceptácii a nízkom rešpekte ku kancelárke Angele Merkelovej. Pri postoji a gestikulácii viac využíva vytočenú postúru od Merkelovej, gestá sú uzatvorené, ruky do minantne vystreté. Merkelová sa snaží si tuáciu profesionálne zvládnuť, avšak vidieť jej vnútornú neistotu, neschopnosť zaujať ho. Nedarí sa jej pôsobiť sebaisto a vyrovnane.
Čo potrebovali riešiť
Krymská kríza
Po tom, ako Rusko v roku 2014 anektovalo polostrov Krym, tento krok vyvolal u vysokých politikov po celom svete rozporuplné a emotívne reakcie. Práve Trump ostro vystúpil proti konaniu Ruska a požadoval, aby Rusko lokalitu vrátilo Ukrajine.
Sýrsky konflikt
Donald Trump nariadil zhodiť na Sýriu 59 rakiet typu Tomahawk. Stalo sa tak po tom, ako malo podľa nepotvrdených informácií vojsko prezidenta Baššára al-Asada zaútočiť na rebelov chemickými zbraňami. Rusko na čele s Putinom tento krok rázne odmietlo.
Nukleárne zbrane
Rusko a USA sú odjakživa rivalmi v zbrojení. Napriek tomu, že obidve strany podpísali dohodu o znížení svojho jadrového arzenálu na 1 550 rakiet, Trump v minulosti vyhlásil, že americkú nukleárnu zbrojnicu chce, naopak, rozširovať.
Bezpečnost v Európe
Donald Trump vo štvrtok na summite vo Varšave vo svojom prejave vyhlásil, že Rusko sa snaží destabilizovať Európu najmä v regióne strednej a východnej Európy.
Demonštranti ničili autá aj výklady
- 20 000 zasahujúcich policajtov z celého Nemecka
- 159 zranených policajtov
- 45 ľudí zatknutých
- 61 požiarov
- desiatky zničených výkladov a zhorených áut
Summity lídrov USA a Ruska
Jaltská konferencia - 4. 2. 1945
Prezident USA Franklin Roosevelt, predseda Rady ľudových komisárov ZSSR Josif V. Stalin a britský minister Winston Churchill na Jalte rokovali o usporiadaní sveta po 2. svetovej vojne. Podpísali Deklaráciu o slobodnej Európe, dohodli sa na odzbrojení Nemecka a reparáciách, ktoré malo platiť za vojnové škody.
Dohoda Reagana s Gorbačovom - 11. 10. 1986
Gorbačov a Reagan sa stretli v islandskom Reykjavíku, aby rokovali o znížení počtu jadrových rakiet stredného doletu v Európe. Toto rokovanie viedlo k podpísaniu zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu vo Washingtone 8. decembra 1987.
Európska bezpečnosť - 20. a 21. 3. 1997
Bill Clinton a ruský prezident Boris Nikolajevič Jeľcin v Helsinkách podpísali vyhlásenie o odzbrojení, likvidácii chemických zbraní, podmienkach obmedzenia jadrových zbraní, hospodárskych vzťahoch a európskej bezpečnosti.
Tesne po páde dvojičiek - 20. - 21. 10. 2001
Bush s Putinom sa stretli na summite APEC v Šanghaji len pár týždňov po septembrových teroristických útokoch na Dvojičky v New Yorku. Hlavnou témou sa jednoznačne stal boj proti terorizmu.
Bush s Putinom v Bratislave - 23. - 24. 2. 2005
George Bush a Vladimir Putin sa stretli aj na summite v Bratislave. Na Bratislavskom hrade sa dohodli na úzkej spolupráci oboch veľmocí, ocenili svoje priateľské vzťahy, no nezhodli sa v názore na stav ruskej demokracie.
