Hoci Sovieti vesmírne preteky nakoniec poslaním Gagarina v roku 1961 na obežnú dráhu vyhrali, Američania sa nevzdali a koncom 60. rokov pristáli ako prví ľudia na Mesiaci. Nič z toho by sa pravdepodobne nestalo, nebyť troch geniálnych vedkýň, ktoré NASA pred svetom dlho ukrývala. Prečo? Pretože boli Afroameričanky...
Vesmírne lety boli pre Národný poradný výbor pre letectvo (NACA, neskôr NASA) tvrdý oriešok. Americkí inžinieri sa pod obrovským tlakom, aby im Sovieti neukradli prvenstvo, snažili dostať človeka do vesmíru a hlavne ho bezpečne dopraviť nazad na Zem. Dôležitá úloha si pýtala mimoriadne presné výpočty. A to všetko v časoch, keď počítače boli len na začiatku svojho rozkvetu. Málokto vie, kto za presnými výpočtami kozmických letov v NASA stál. Bola to divízia tzv. ľudských počítačov - matematičiek a fyzičiek, bez ktorých by sa pravdepodobne Neil Armstrong ani John Glenn nikdy do kozmu nepozreli.
Ľudské počítače
V 50. a 60. rokoch, ešte predtým, ako Martin Luther King predniesol svoju slávnu reč „Mám sen“, bola rasová diskriminácia v Amerike veľmi vážnym problémom. Afroameričania museli sedávať v zadnej časti autobusu, nemohli chodiť do reštaurácií, kde sa stravovali belosi, ani sa hlásiť na belošské vysoké školy. Napriek tomu sa trom černoškám podarilo odštartovať vesmírny program NASA.
Zúriaca 2. svetová vojna si v roku 1941 žiadala prírastok pracovnej sily. Americký prezident Franklin Roosevelt sa preto rozhodol zakázať „diskrimináciu pri zamestnávaní pracovníkov v obrannom priemysle alebo vláde z dôvodu rasy, viery, farby alebo národného pôvodu“. NASA začala prijímať do zamestnania aj černošské ženy s vysokoškolskými diplomami. Medzi ne patrili aj matematička a fyzička Katherine Johnson, matematička Dorothy Vaughan a matematička a letecká inžinierka Mary Jackson. Ženy pracovali v divízii zvanej ľudské počítače. To znamenalo, že ručne vykonávali všetky dôležité výpočty, ktoré umožnili cestu Američanov do vesmíru. „Ženy boli pekné a presné a nemuseli ich veľmi platiť,“ vysvetľuje historik Bill Barry rozhodnutie vesmírnej agentúry.
WC pre farebných
Ani samotní zamestnanci NASA dlho nevedeli, kto tieto ženy sú. Skôr ako za geniálne vedkyne ich považovali za upratovačky a žiadali od nich vynášanie odpadkov. Napriek tomu, že robili rovnakú prácu ako ich belošské kolegyne, černošky boli menej platené a napriek tomu, že mali rovnaké vzdelanie, museli znova absolvovať vysokoškolské kurzy, ktoré už raz absolvovali. Okrem toho ich presunuli do oddelenej západnej časti areálu Langley – jedného z výskumných centier NASA, kde museli využívať samostatné jedálenské a kúpeľňové zariadenia s nápisom Toalety pre farebných! Na povýšenie mohli tieto ženy rovno zabudnúť.
Katherine, Dorothy a Mary vďaka svojej vytrvalosti, odhodlaniu a inteligencii zanechali hlbokú ryhu v histórií dobývania vesmíru. A to všetko napriek obrovskému pohŕdaniu zo strany belošských kolegov. Ich príbeh však zostal dlhé desaťročia ukrytý pred verejnosťou. Všetko zmenila až kniha a rovnomenný film z minulého roka Skryté čísla, ktorý bol nominovaný na Oscara. Ľudia si mysleli, že filmový príbeh je fikcia, no keď zistili pravdu, zostali v nemom úžase.
Na čom vlastne tieto ženy pracovali? Prvá veľká úloha Katherine Johnson bola vypočítať dráhu pre historický let astronauta Alana Sheparda počas misie Mercury v máji 1961. Stalo sa tak mesiac potom, ako raketa Jurija Gagarina obletela Zem. Sovietsky hrdina však stroj vôbec neriadil. U seba mal iba zapečatenú obálku s kódmi, pre každý prípad. Ruskí inžinieri sa báli, že človek môže počas náročného letu zošalieť, a preto radšej všetko riadili zo Zeme. Shepard, naopak, raketu riadil sám. Napriek tomu, že sa stal až druhým človekom vo vesmíre, bol určite prvým, kto pilotoval kozmickú loď. „Nikdy odo mňa nechceli, aby som si moje výpočty skontrolovala, pretože vedeli, že vždy som ich robila, ako som najlepšie vedela, a že boli správne,“ povedala 98-ročná matematička pre Washington Post.
V roku 1962 už v NASA začala výpočty vykonávať novinka - počítač IBM 7090s. Do vesmíru sa chystal astronaut John Glenn. Ako sa ukázalo, výpočtom počítača asi veľmi neveril, pretože krátko pred odletom povedal leteckým inžinierom: „Zožeňte tú ženu, ak povie, že čísla sú presné, som pripravený odletieť.“ Tou ženou myslel práve Katherine Johnson, ktorú požiadali, aby overila výpočet trajektórie letu, ktorú vyprodukoval počítač. Čísla sedeli, Glenn vyštartoval a trikrát obletel Zem. Stal sa tak prvým Američanom, ktorý riadil pilotovaný let priamo na obežnej dráhe. Katherine v roku 1969 pomohla vypočítať aj trajektóriu pre misiu Apollo 11 - prvý let na Mesiac. Do dôchodku odišla v roku 1986 a dnes má táto jedinečná žena 98 rokov a 11 pravnúčat, ktoré povzbudzuje v štúdiách vedy a technológií.
Dorothy Vaughan bola jedným z prvých počítačových pracovníkov NASA, kam nastúpila ešte počas 2. svetovej vojny. Pre farbu pleti ju odmietali oficiálne povýšiť, no stala sa prvou afroamerickou vedúcou v NASA - viedla divíziu ľudských počítačov. Dorothy sa pripravovala na príchod strojových počítačov na začiatku 60. rokov tak, že sa medzi prvými sama naučila programovací jazyk FORTRAN, ktorý potom učila aj svojich zamestnancov. Vďaka tomu neskôr viedla programovací úsek.
Posledná skrytá osobnosť NASA Mary Jackson pracovala ako ľudský počítač. Neskôr pomáhala hlavnému leteckému inžinierovi Kazimierzovi Czarneckimu. Ten ju povzbudil, aby sa stala inžinierkou, čo v 60. rokoch minulého storočia bolo pre černošské ženy takmer nemožné. Potrebovala absolvovať vysokoškolské kurzy matematiky a fyziky na večernom programe Virginskej univerzity, ktorú navštevovali iba belosi. Mary preto musela požiadať mesto Hampton o povolenie zúčastniť sa na kurzoch. V roku 1958 sa stala prvou leteckou inžinierkou tmavej pleti v NASA.
Príbeh týchto troch skrytých postáv amerického vesmírneho letectva môže byť inšpiráciou pre každého z nás, že keď človek verí vo svoje schopnosti a nevzdá sa, nič nie je nemožné.
