Ich fauna a flóra zaujala v Európe, no boja sa, že prídu o svoje práva. Omšenská Baba (okr. Trenčín) má byť vyhlásená za územie európskeho významu.
Lokalita je už teraz chráneným územím, no po tomto zaradení bude poľnohospodárska, ale aj turistická činnosť v týchto častiach ešte obmedzenejšia. Stovky dotknutých vlastníkov, správcov a nájomcov pozemkov to však neteší. Obávajú sa, že na svoje parcely nebudú môcť slobodne vstupovať, obhospodarovať ich alebo inak využívať.
Ministerstvo životného prostredia chce zaradiť Omšenskú Babu do chráneného územia európskeho významu. Slovenská republika tak prispeje k ochrane prírodného dedičstva Európy. Po oznámení tohto zámeru však zostali obyvatelia Omšenia v pozore. Jedna vec im nedá spať. Zaradenie do priestoru ochrany totiž nesie aj určité dôsledky: žiadne sadenie, oranie, poľovanie či oplocovanie.
„Ak by som mal zhrnúť názory a postoje občanov, tak by som musel konštatovať, že verejná mienka a občania nie sú naklonení navrhovanému zámeru,“ povedal starosta Omšenia Alojz Marček. Toto zaradenie je v dedinke na západe Slovenska momentálne témou číslo jeden. „Vlastníci dotknutých pozemkov, ktorých môžu byť stovky, správcovia a nájomcovia vyjadrili obavy z toho, že po prípadnom schválení zámeru nebudú môcť slobodne vstupovať, obhospodarovať alebo inak využívať svoje pozemky. Zo strany obce bola vznesená najmä požiadavka zosúladenia zamýšľaného zámeru s pripravovaným Územným plánom obce. Je to pekné, že sa môžeme popýšiť výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov, mnohí občania však túto problematiku vnímajú inak,“ pokračoval starosta.
Otvoriť galériu
Omšenská Baba.
Zdroj: mm
Sylva Mertanová, botanička z CHKO Biele Karpaty hovorí, že s obmedzeniami sa budú snažiť prispôsobiť prostrediu. „Dôležité je, že všetky lúčne a mokradné biotopy vyžadujú na ich zachovanie pravidelné obhospodarovanie. V žiadnom prípade nebude zakázané poľnohospodárske využívanie územia. Po vyhlásení územia sa následne v dokumente Program starostlivosti tieto obmedzenia, po prejednaní s vlastníkmi a užívateľmi upravujú „na mieru“ potrebám územia,“ povedala Sylva Mertanová, botanička z CHKO Biele Karpaty. Obavy Omšeniarov by tak mohla zmierniť bližšia komunikácia, lebo samotnej myšlienke sú naklonení.
{{ poll.title }}
Ďakujeme za Váš hlas
