Smerom k samotným hráčom sa však rôznia. Eduard Hartmann a Dárius Rusnák pre TASR naznačili, že cítili menej emócií, Jozef Golonka vidí problém oveľa hlbšie v minulosti.
Eduard Hartmann, bývalý slovenský reprezentant: "Čakal som podstatne lepšie umiestnenie od našich reprezentantov, veril som, že dosiahnu na šampionáte lepšie výsledky. Hlavne v úvode MS som očakával plné bodové zisky v zápasoch s Talianmi či Dánmi. V minulosti sme vedeli zahrať aj proti silnejším tímom, teraz bolo ale vidieť v dueloch s Rusmi, Američanmi či Švédmi strašne veľký rozdiel medzi nami a súpermi. Možno na našich hráčov doľahol aj tlak. Bolo to vidno proti Rusku a USA, v dueli so Švédmi sme aj vďaka Janusovi hrali do konca o dobrý výsledok. Celkovo mi v našej hre chýbala súhra, robili sme školácke chyby, v obrane sme zbytočne prepadávali a nestrážili si priestor pred vlastnou bránkou. Pri streľbe chýbala slovenským útočníkom pohotovosť, agresivita v zakončení, boli sme v koncovke pomalí. Motiváciu sme mali, však už len štart na majstrovstvách sveta musí byť pre každého hráča veľká motivácia, ale myslím si, že bolo by treba hráčov viac nabudiť, vyburcovať k lepším výkonom."
Dárius Rusnák, bývalý československý reprezentant, kapitán majstrov sveta z roku 1985: "Nebol to z našej strany vydarený šampionát. Ukázalo sa, že hráči neboli v potrebnej forme. Pred majstrovstvami som veril, že nominovaní hokejisti sa budú chcieť ukázať, predviesť sa v dobrom svetle, no to sa nestalo. Nedokázali sme vytvoriť silný kolektív, ktorý by spoločne ťahal za jeden povraz. Hráčom chýbala oddanosť, hokejové srdce."
Jozef Golonka, bývalý československý reprezentant, viacnásobný medailista zo ZOH a MS, bývalý tréner slovenskej reprezentácie: "Bol to ťažký šampionát, pretože sme podcenili vlastne všetko. Ako povedal v rádiu Paľo Habera, toto všetko sa začalo pred 15 rokmi, keď tá generácia nevychovala ani jedného hráča do budúcnosti. Ja si myslím, že je to tak. Títo chlapci, ktorí boli teraz na šampionáte, pred tými treba dať dolu klobúk, že vôbec nastúpili. Pred MS sme o nich skoro nič nevedeli a pritom podali veľmi seriózne výkony na to, akým spôsobom sme ich podporili a podporujeme. Povedzme si úprimne, robíme reklamu NHL. V prvých správach je len to, kto tam dal gól alebo prihral, pritom o vlastnej extralige nepočujeme. V Čechách je to inak, tam sa o lige píše. Tak sa vychovávajú tí hráči, ľudia ich musia poznať, musia im fandiť, tým pádom sú aj hráči zodpovední voči divákom. Toto je psychológia, ktorú zatiaľ nikto nepochopil a nikto sa k nej nechce vrátiť. Stále hovoríme o kríze, tá sa začala už dávno a prvé veľké varovanie bolo pred pár rokmi v tomto istom meste, keď nás Dáni zdolali 6:0. Tam sa mali prebrať, no nič sa tu neudialo. Pripadá mi to tak, akoby sme si stále hladkali vlastný chvost ako mačka a nevideli sme toho vlka, ktorý stojí za ňou a ide ju zožrať. Stále len vychvaľujeme, ale nič nemeníme. Aj tá zodpovednosť voči reprezentácii je nulová, Švédi prišli, Rusi niektorí aj zranení, len aby boli čo najskôr na MS, u nás nie."
