Šampionát tak zostane sledovať doma a úprimne hovorí, že na slovenský tím na čele s trénerom Zdenom Cígerom by mal byť každý hrdý!
„Musel by som vstávať o tretej ráno, dve hodiny čakať vo Viedni, prestupovať v Berlíne a z letiska ísť priamo na štadión. To som chodil, keď som mal dvadsať a vydržal nespať aj tri dni. Teraz už mám predsa len svoj vek a za sebou nedávnu ťažkú operáciu,“ vysvetlil Jozef Golonka. Toho by v Kolíne rada videla nielen svetová hokejová elita či slovenskí fanúšikovia, no aj tí nemeckí. Veď v tejto krajine sa ako tréner preslávil dvoma majstrovskými titulmi a ten druhý získal práve s Kolínom.
„V televízii sa stále opakuje, kto tam zo Slovákov pôsobil, no zabudlo sa, že najväčší úspech dosiahol Golonka. Vedenie Kolína vtedy rozpredalo káder, no aj s tým zvyškom som získal titul. Vychovali sme budúcich reprezentantov a napríklad slávneho Uweho Kruppa som vytiahol ako 16-ročného do A-tímu,“ zaspomínal si Golonka.
Šampionát dopozerá doma, kde Slovensku držal palce aj doteraz. Na rozdiel od množstva kritikov našich hráčov nezatracuje. „Odkazujem im, že im držím palce a som na nich hrdý, že bojujú za Slovensko. Dávam klobúk dole pred celým tímom. Môžeme byť radi, že tí chalani tam vôbec boli ochotní ísť a nikto im nemôže nič vyčítať. Taktiež tréner Cíger, ktorý prebral tím pred dvoma rokmi v ťažkej pozíci počas nejakého štrajku. Veď kedy inokedy mali možnosť hrať za národné mužstvo, keď sa tu stále točili tí istí hráči.
My stále oslavujeme výročia Göteborgu zlatých chlapcov, no pred pätnástimi rokmi bol aj môj mercedes moderný a teraz už je starý. Tak treba pristupovať aj k hokeju. Sťažujú sa, že u nás vznikla generačná diera, ale treba si uvedomiť, kto ju spôsobil,“ zakončil Jozef Golonka.
