Kremnica je malebné mestečko učupené medzi horami. Veľkú časť z neho tvorí staré stredoveké jadro s hradom a renesančnými domami. Jedným z nich je aj budova štátnej mincovne, v ktorej nás bude sprevádzať Milan Kubík, marketingový manažér Mincovne Kremnica.
Sedem storočí
„Sme jednou z najstarších nepretržite fungujúcich firiem na svete. Vďaka bohatým náleziskám zlata bola Kremnica v roku 1328 uhorským kráľom Karolom Róbertom z Anjou povýšená na slobodné kráľovské mesto s právom raziť mince,“ vysvetľuje Kubík a upozorňuje, že mincovňa dodnes sídli v budove z 15. storočia.
A nejde iba o administratívu, peniaze sa skutočne razia v rovnakých priestoroch ako pred stáročiami. Rozľahlý areál dýcha minulosťou, hoci sú budovy zrekonštruované, zachovali si stredoveký ráz, kamenné schodiská, široké dvere a vysoké stropy... Aj táto celá, dodnes živá história dodáva výrobe v Kremnici nezmazateľný punc, ktorý si cenia aj vo svete.
Exotika
Čo sa v Kremnici vlastne razí? „Naším hlavným výrobným segmentom sú obehové mince, ďalej napríklad pamätné a zberateľské mince. Okrem slovenských euromincí sa v mincovni razia obehové mince pre zahraničie, najmä krajiny Južnej Ameriky a Ázie. V tomto momente razíme napríklad mince pre Nikaraguu a Srí Lanku. Ďalším segmentom je medailérska výroba, v rámci ktorej sú razené medaily, odznaky, vyznamenania a podobne,“ spresňuje Kubík.
Prečo si také vzdialené štáty dávajú raziť menu na Slovensku? To nenašli mincovňu niekde bližšie, aby potom nemuseli vzácny náklad prácne prepravovať cez pol zemegule? „Funguje to na princípe tendra, ktorý vypisuje národná banka danej krajiny a do ktorého sa môžu prihlásiť mincovne z rôznych štátov. Mincovňa, ktorej sa podarí splniť podmienky najlepšie, získa zákazku na razbu mincí. Okrem samotnej ceny bývajú rozhodujúce napríklad aj referencie či kvalita a spoľahlivosť.“
Sadra na začiatku
Ako to celé funguje, sa ideme pozrieť priamo do výroby. Výrobných hál je hneď niekoľko a v každej sa razí niečo iné.
Naša prehliadka sa začína v historickej expozícii, kde sú vystavené mašiny zo začiatku 20. storočia. „Tieto stroje značky Vulkan, sa používali okolo roku 1920 a aj dnes sa na nich stále razia odznaky a žetóny,“ hovorí Kubík, keď prechádzame halou plnou krásnych starých strojov. Toto však vidia všetci návštevníci múzea, my máme zamierené tam, kam sa bežný smrteľník nedostane.
Pred vstupom do výroby nás čaká dôkladná kontrola, všetky kovové veci musíme nechať v skrinkách a prejsť detekčným rámom. „Režim je tu veľmi prísny, dovnútra sa s mincou dá vojsť, ale von už nie,“ upozorňuje nás s úsmevom hovorca.
Najprv vchádzame do ateliérov, kde umelci vytvárajú to, čo potom vidíme vyrazené na minci. „Aby sme mohli vyrobiť razidlo, musíme pripraviť sadrový model alebo digitálny súbor s vyobrazením motívu. Naši dizajnéri však veľakrát vyrobia razidlo iba na základe fotografie, alebo sami objednávateľovi predložia vlastný návrh na základe zadaných údajov. To sa robí napríklad v prípade pamätných medailí...“ Sadrové modely vznikajú tak, že najprv sa návrh urobí do plastelíny. Potom sa odleje do sadry, dopracujú sa detaily a dá sa skontrolovať klientovi. Zo sadrového modelu sa obraz na razidlo vyfrézuje strojom, ktorý ho zosníma po tisícine milimetra laserovým lúčom.
More peňazí
Tak, a ide sa priamo tam, kde sa mince razia. Kým sa však otvoria dvere do výrobnej haly, musí si dať náš sprievodca oskenovať ruku prístrojom tak, ako to poznáme zo špionážnych filmov. Takto chránených častí, kam sa dostanú iba pracovníci s potrebnou autorizáciou, je vo výrobe viacero.
Víta nás silný hukot raziacich strojov, hneď pri dverách si všímame nádobu so štupľami do uší. Má ich tu každý. „Na týchto lisoch sa razia obehové mince,“ hovorí Kubík. Vidíme, ako posuvný pás naberá na jednom konci kovové platničky, tie miznú v ústrojenstve mašiny, kde sa vo veľkej rýchlosti kmitá raziaci mechanizmus a na druhom konci vypadávajú hotové mince. Z jedného stroja padajú eurové dvojcentovky, z ďalších nikaragujská mena v nominálnej hodnote 25 a 50 centavos.
„Každý stroj dokáže za minútu vyraziť 700 mincí, môžete si spočítať kapacitu pri nepretržitej prevádzke, keď sa vyrába aj 24 hodín denne...“ Tlak, akým razidlo vrýva do kovovej platničky obraz danej meny, je obrovský – pri minciach je to 150 ton. Ale keď sa razia medaily s vysokým reliéfom, tlak môže byť až 3 000 ton!
Mince, ktoré vychádzajú z mašín, neustále kontrolujú zamestnanci s lupou. „Všetky peniaze sú pekné, ale najviac sa mi páčili asi mince Srí Lanky, ktoré mali exotické motívy,“ hovorí razič Ľubomír Domiňák. Jeho kolega zasa tvrdí, že najkrajšie boli československé koruny a kubánske pesos. V mincovni robí Milan, ktorý si priezvisko necháva pre seba, už 34 rokov. „Za ten čas mi prešli rukami miliardy. Pozrite sa na moje nechty!“ ukazuje nám zrobené ruky zafarbené od každodenného kontaktu s kovom.
Zlatá výroba
V mincovni však majú aj fajnovejšiu výrobu. Prechádzame do oddelenia razby drahých kovov. Už na prvý pohľad je to iné – zamestnanci chodia v bielych plášťoch, žiaden hluk...
„Tu sa nachádza taviaca pec, v ktorej tavíme zlato a striebro, z ktorých sa vysekávajú platničky pre razbu mincí,“ upozorňuje nás Kubík. Na stole si všímame pásiky s vyseknutými platničkami zo žltého kovu. Sú ľahké, na prvý pohľad také nič, ale je to pravé zlato!
Za raziacim strojom sedí zamestnanec, ktorý práve razí zlaté pamätné eurá pre Slovinsko. Každú platničku vsádza ručne do stroja, skontroluje presnosť a vyrazí mincu. Tú potom vezme kliešťami, opatrne ju položí do pripraveného zásobníka a razidlo jemne preleští. „Zatiaľ čo vedľa sa razí 700 mincí za minútu, tu je to tak 700 za 7,5 hodiny,“ usmieva sa razič Dušan Dobrotka. Práve jeho rukami prešli aj vzácne repliky slovenských zlatých 10-korún z roku 2008. „Bolo ich zhruba 4 000 a všetky som vyrazil ja,“ hovorí hrdo. „Pár som si kúpil a dnes majú peknú hodnotu,“ usmieva sa.
Prekvapuje nás, že rovnako precízne ako zlaté mince sa razia aj niektoré eurocentovky a eurá. Nejde však o mince určené do obehu, ale o mince do zberateľských súborov. „Tam sa dávajú výlučne mince s vysokým leskom, najvyššia je kvalita proof,“ hovorí razič Milan Kubík, ktorý z lisu vyberá nezvyčajne lesklú jednocentovku. Vysoký lesk týchto mincí sa dosahuje vďaka špeciálnej povrchovej úprave razidla. A tak kúsok ručnej roboty, ktorá sa odvoláva na 700-ročný odkaz kráľovskej mincovne v Kremnici, si môže kúpiť aj bežný smrteľník. A netreba na to stovky eur ako v prípade zlata, kolekciu euromincí kúpite v mincovni pod 30 eur. Bola by však škoda ísť s nimi platiť do obchodu, na to sú príliš pekné...
