Pracovníci operačného strediska, takzvaného velína, totiž nepretržite pozorujú dianie v jeho útrobách, aby mohli v prípade núdze zasiahnuť. Čo všetko sa v tuneli, ktorý otvorili v lete 2003 a meria 4 975 m, čo je najviac zo všetkých slovenských tunelov, ukrýva?
Podľa bezpečnostného technika pre všetky slovenské tunely, Petra Schmidta, majú operátori v riadiacom stredisku v Behárovciach za každej situácie dokonalý prehľad o dianí v Branisku. Vďaka množstvu kamier a inteligentnému systému vedia, koľko áut je práve v rúre či aká je priezračnosť vzduchu, ktorú monitoruje takzvaný opacitometer.
Hodnoty na ňom sa obyčajne blížia nule. Keď sa priezračnosť zhoršuje, hodnoty stúpajú, 3-5 je varujúca hodnota. Ak sa zhorší nad päťku, už do tunela nikoho nepustia. Aninometer zase zaznamenáva rýchlosť a smer pohybu vzduchu. „V prípade potreby by zamestnanci okamžite zasiahli,“ vraví Schmidt.
Stráži ich patrónka
Vodičov stráži dokonca aj patrónka baníkov sv. Barbora, ktorú nechali takmer presne uprostred tunela robotníci, ktorí pracovali na jeho stavbe. V podzemí nechýba aj šesť odstavných plôch, takzvaných zálivov, kde môže vodič v prípade núdze zastaviť.
„Ak by došlo nebezpečnej situácii, sú vodiči povinní vypočuť si pokyny vydávané cez rozhlas, ale aj priamo prostredníctvom reproduktorov. Platí to najmä v prípade možného požiaru - vtedy je potrebné vypnúť motor, nechať v spínacej skrinke kľúče a odísť k najbližšiemu núdzovému východu, ktorý ľudí zavedie do paralelnej štôlne, cez ktorú sa dostanú von,“ pripomenul bezpečnostný technik.
Všetky záchranárske zložky sú na takéto situácie pripravené a pravidelne sa konajú taktické cvičenia. Tunel má len jednu rúru, v ktorej sa jazdí obojsmerne. Podľa pracovníkov tunela by sa zišla aj druhá, ale paradoxne, tým, že autá jazdia v protismere, majú vodiči veľký rešpekt a v drvivej väčšine dodržiavajú pravidlá.
