V čase, keď mal s rovesníkmi prežívať bezstarostné detstvo, sa viackrát pozrel smrti rovno do očí. Iba o niečo staršia Matejova sestra sa pridala k partizánom, v rodine však mali aj človeka, ktorý bol spojený s Nemcami. Vojna takto rozdelila nejednu slovenskú rodinu...
Matej Kán proti fašizmu bojuje dodnes. Je podpredsedom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Banskej Bystrici. Na koniec roku 1944, keď po potlačení SNP sa partizáni skrývali v lesoch, sa pamätá veľmi dobre. Mal vtedy 12 rokov.
Hrob partizána
„Nemci boli v dedine a pri prameni Boženy Němcovej nad obcou bol na stráži nemecký vojak. My sme s kamarátom niesli v kanvičke správu pre partizánov. Dospelí nám hovorievali, že pri stretnutí s Nemcami máme zdvihnúť ruku a pozdraviť heil Hitler, a oni nám dajú pokoj. Tak sa aj stalo. Partizáni nás už čakali, a ja som im odovzdal odkaz. Keď sme sa vracali nazad, Nemec už ležal zastrelený v potoku,“ spomína Matej Kán.
Nemci potom spustili paľbu a postrelili aj jedného partizána, ktorý spadol priamo pri dome, kde chlapec býval. „Bol strelený do boku. Mama nám dala plachty a so sestrou sme išli k nemu. Dospelí nemohli ísť von, lebo Nemci všade snorili a zastrelili by ich. Zabalili sme partizána do plachty a odniesli do jedného opusteného domčeka. Tam sme ho ošetrili, ale zomrel. Keď sme ho pochovávali, Nemci chodili a strieľali po okolitých horách...“
Potom Nemci zapálili z pomsty domy na kraji dediny, kde mali skrývať partizánov. Medzi partizánov sa pridala aj Matejova 16-ročná sestra Júlia. Robila na chate Trangoška, kde sa partizáni skrývali, a tak sa k nim dostala. Okrem toho, že malý Matej nosil partizánom odkazy a jedlo, jeho rodičia v tom čase doma skrývali člena anglo-americkej misie a Nemci ho neodhalili ani počas razie v dome.
Na druhej strane
Napriek tomu, že rodina Mateja Kána pomáhala vojakom i partizánom proti Nemcom, v ich rodine sa našiel aj taký, čo bojoval na strane nacistov. Takéto tých pohnutých časoch skrátka diali pán Kán o tom veľmi nechce hovoriť. "To boli 18-roční chlapci, ktorí narukovali do jednotiek slovenskej armády. Oni to nešli robiť dobrovoľne, zobrali ich násilím...“ osvetľuje situáciu jedného svojho bratranca, ktorý vraj skončil až v neslávne známej jednotke Edelweiss.
Jej úlohou bol práve boj proti partizánom, pričom sa neštítil ani zverstiev na civilnomobyvateľstve. Matej Kán tvrdí, že keď pomáhal partizánom, nepoznal strach. „Nemohol som sa báť. Ako deti sme mohli pomôcť niekedy viac ako dospelí, boli sme totiž nenápadnejší. Stačilo sa Nemcom pozdraviť ich pozdravom, a dali nám pokoj,“ dodáva hrdina. Jeho rodný Bacúch bol oslobodený 29. januára 1945. Posledné nemecké jednotky boli na slovenskom území zlikvidované sovietskou armádou 1. mája, týždeň pred koncom najstrašnejšej vojny v dejinách.
Kedy sa skončila?
V Európe si koniec druhej svetovej vojny pripomíname 8. mája. Lenže tí skôr narodení si dobre pamätajú, že za vlády komunistov sme koniec vojny oslavovali 9. mája a v tento deň to dodnes oslavujú v Rusku. Prečo? Kapituláciu podpísalo Nemecko a víťazné mocnosti 7. mája 1945, do platnosti vošla deň nato. Pri tomto akte vo francúzskom Remeši však nebol poverený vysoký zástupca sovietskej Červenej armády. Tak kapituláciu podpísali ešte raz 8. mája neskoro večer v Berlíne. V tom čase však už bol vďaka časovému posunu v Moskve 9. máj. Rusi sa preto dodnes držia tohto dátumu. Avšak vojna sa aj tak skončila nadobro až 2. septembra 1945, keď kapitulovalo Japonsko.
Obete vojny
Oficiálne štatistiky uvádzajú, že druhá svetová vojna si vyžiadala 40 - 80 miliónov obetí. Pokiaľ ide o obyvateľov bývalého Československa, hovorí sa o vyše 360-tisícoch obetí. V koncentračných táboroch v priebehu vojny zavraždili približne 60-tisíc slovenských Židov.
Oslobodenie Slovenska
Bratislava, hlavné mesto Slovenska, bola oslobodená 4. apríla 1945, posledné nemecké jednotky na území Slovenska boli zlikvidované 1. mája. Na našom území je pochovaných takmer 61-tisíc príslušníkov Červenej armády a vyše 10-tisíc rumunských vojakov.
