Jej preferencie sa ustálili nad 10 %, no v zuboch ju okrem množstva ľudí má aj Generálna prokuratúra. Tá eviduje už takmer 170 podnetov na jej rozpustenie a stranu niekoľko mesiacov preverujú. Závažným dôkazom, ktorý celý proces jej zrušenia môže urýchliť, je najnovšie obvinenie poslanca Stanislava Mizíka (53) z extrémizmu.
Za výrobu extrémistických materiálov mu hrozí až 6 rokov za mrežami. Poslanec na sociálnej sieti kádroval vyznamenaných ľudí podľa pôvodu. Zatiaľ čo muži zákona riešia možné porušenie zákona u poslanca, Generálna prokuratúra sa zaoberá návrhom na zrušenie celej strany. „Evidujeme 169 podaní s návrhmi na rozpustenie politickej strany ĽS NS. Súčasný stav prešetrovania neumožňuje podrobnejšie informácie o konkrétnych úkonoch,“ informovala hovorkyňa Andrea Predajňová.
Radovan Bránik, ktorý sa problematike extrémizmu venuje, upozorňuje, že obvinenie môže posunúť ich rozhodovanie vpred. „V posudzovaní rozpustiteľnosti ĽS NS bude obvinenie Mizíka určite zohrávať úlohu. Vplyv to bude mať negatívny na zotrvanie strany, ale dôležité je, aby to obvinenie dohnali až pred súd,“ vysvetľuje Bránik.
Preskočia do inej strany
Už v minulosti došlo k zakázaniu kotlebovského hnutia - Slovenskú pospolitosť rozpustili v roku 2006. „Vo svojom programe obsahovala veci, ktoré sú nezlučiteľné s ústavou,“ upozorňuje Bránik. Podľa neho pri zakladaní aktuálnej strany si už kotlebovci dávali pozor a do programu papierovo nedávali „toxické veci“.
„Sú to tí istí ľudia s tým istým programom, tá istá mentálna výbava, ale formálne sú nenapadnuteľní. Zrušenie je možné práve v prípade, keď by sa prokuratúra opierala o konkrétne činy - ako je prípad Mizíka,“dodáva Bránik s tým, že mu to treba najmä dokázať.
Problém vidí zároveň v tom, že aj keď by ich súdne zakázali, kotlebovci majú páky na to, aby sa udržali v politickej hre. „V registri strán existujú ďalšie tri strany, na ktoré má priamy dosah Kotleba. To je záloha ĽS NS pre prípad, že bude zrušená, a zo zakázanej strany preskočia do čistej,“ tvrdí Bránik. Sociológ Martin Slosiarik konštatuje, že v prípade zákazu by si ich voliči nemali koho vybrať.
„Je to uzavretý voličský tábor. Vyvolalo by to u nich naštvanie, považovali by to za silné represálie, ktoré si nedovolil ani predchádzajúci systém, a ťažko by vedeli pochopiť, že ich zakázali, keď konali protizákonne,“ uzatvára Slosiarik.
Rozdiely medzi Kotlebovými stranami
ĽS Naše Slovensko
1. stranu získali premenovaním inej - nemuseli zbierať podpisy
2. do programu oficiálne nedávali veci, ktoré boli v rozpore s ústavou
3. k zrušeniu môžu prispieť konkrétne činy porušenia zákona - ako v prípade obvineného Mizíka
Zakázaná Slovenská pospolitosť
1. stranu povolili napriek porušeniu zákona už pri registrácii
2. v stanovách mali programové veci nezlúčiteľné s ústavou
3. hlásili sa k budovaniu slovenského stavovského štátu
