Prieskumy verejnej mienky signalizujú tesný súboj stúpencov a odporcov reformy. Podľa prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana tieto zmeny zaistia Turecku politickú stabilitu, bezpečnosť a ekonomickú prosperitu. Kritici naopak hovoria o likvidácii tureckej demokracie, zavedení autokratického režimu a koncentrácii politickej moci v rukách Erdogana, ktorý v krajine vládne - najskôr ako premiér a potom prezident - už od roku 2003.
Referendum prebieha v podmienkach výnimočného stavu vyhláseného po pokuse o štátny prevrat z vlaňajšieho júla. Hlasovaniu predchádzala značne asymetrická kampaň, v ktorej jednoznačne dominoval Erdogan a jeho vládny tábor stúpencov zmien. Tí takmer úplne ovládli mediálny priestor a zaplavili krajinu svojimi plagátmi.
Odporcovia návrhov sa naopak stali terčom zastrašovania, fyzického násilia a svojvoľného väznenia. Samotný Erdogan obviňoval svojich kritikov zo snáh o destabilizáciu Turecka a zo spolčovania sa s teroristami, ktorí podľa neho stáli za vlaňajším pokusom o prevrat.
Voliči sa majú paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Prezident má byť podľa nových pravidiel nielen hlavou štátu, ale aj vlády. Funkcia premiéra zanikne. Prezident, ktorý už nebude nadstranícky ako doteraz, dostane právomoc bez súhlasu parlamentu vydávať dekréty so silou zákona a získa aj výrazný vplyv na súdnictvo.
V prípade schválenia vstúpia navrhované zmeny plne do platnosti s parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2019. Akékoľvek rozhodnutie voličov bude právne záväzné. Prípadné "nie" by podľa pozorovateľov vyvolalo politickú neistotu, ktorá by mohla viesť aj k predčasným voľbám.
V priebehu dňa môže odovzdať svoje hlasy 55,3 milióna tureckých voličov. Prvé volebné miestnosti na východe krajiny sa otvorili o 06.00 h SELČ a posledné sa zatvoria o 16.00 h. Výsledky budú postupne zverejňované v priebehu večera a noci. Na hlasovacom lístku nie je vytlačená žiadna otázka, iba dve slová "áno" a "nie". Voliči označia jednu z možností podľa toho, či podporujú navrhované ústavné zmeny.
Na priebeh referenda dohliada len malý počet medzinárodných pozorovateľov. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyslala do Turecka približne 35-členný pozorovateľský tím.
Turci žijúci v zahraničí, mohli hlasovať počas dvojtýždňového obdobia, ktoré sa skončilo 9. apríla. V konečnom súčte však hlasovalo len 47 percent (1,3 milióna) z takmer troch miliónov zahraničných Turkov oprávnených voliť. Hlasovacie lístky už previezli do Turecka, kde ich sčítajú spolu s ostatnými.
