Zhodli sa na tom vo štvrtok vedenie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) a Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) počas obhliadky 50 kilometrov železničných tratí v hlavnom meste. Cestnú dopravu do a z Bratislavy by podľa nich mohli odľahčiť dve nové trate i nové železničné zastávky.
"Veríme, že práve koľajová doprava by mohla pomôcť k riešeniu dopravnej situácie, ktorá dnes v Bratislave je a ktorá sa možno trošku zhorší v súvislosti s výstavbou obchvatu D4 a R7," povedal vo štvrtok generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký. Ako podotkol, radi by odľahčili bratislavské mosty a využili koľaje vedúce na stanicu Petržalka. V spolupráci s ministerstvom dopravy analyzujú možnosť realizovať prepojenie Senca s Petržalkou s možnosťou novej stanice na Bosákovej ulici alebo pri Digital Parku/Auparku v Bratislave.
Trasu Senec – bratislavské Nové Mesto osobné vlaky prejdú podľa riaditeľa už dnes za 28 minút, teda rýchlejšie ako osobné autá v súčasnosti, s pokračovaním do Petržalky za ďalších 17 minút.
Ďalšou možnosťou je podľa ZSSK zvýšenie intenzity využitia stanice Bratislava-Nové Mesto a posilnenie spojov, ktoré sem smerujú od Trnavy a z Malaciek. Táto možnosť si vyžaduje podľa Hlubockého aj užšiu kooperáciu s Dopravným podnikom Bratislavy. Cesta z Trnavy osobným vlakom na zastávku Bratislava-Nové Mesto by trvala 47 minút. "Veríme, že naši partneri vypočujú naše odporúčania a aspoň jeden projekt dostane zelenú už tento rok," povedal podpredseda predstavenstva ZSSK Patrik Horný.
"Dnes sme si v Bratislave prešli zhruba 50 kilometrov tratí a väčšina z nich je už teraz zjazdných. Niektoré úseky si vyžadujú ďalšie investície a súčinnosť hlavného mesta i Bratislavského samosprávneho kraja," priblížil generálny riaditeľ ŽSR Martin Erdössy. V súčasnosti spracúvaná rozsiahla štúdia realizovateľnosti rozvoja koľajovej dopravy "Dopravný uzol Bratislava" má byť hotová koncom tohto roka. Obsahovať bude strategické možnosti rozvoja vlakovej dopravy v hlavnom meste a jeho okolí. Tieto zásadné zmeny sa podľa dopravcov síce do reálu nedostanú skôr ako po roku 2020, no riešiť dopravnú situáciu v Bratislave chcú už teraz. "Na základe tejto štúdie by malo byť jasné, ktoré z terminálov integrovanej osobnej prepravy majú zmysel a treba ich rozvíjať a budovať," podotkol Erdössy. Štúdia by mala dať odpoveď, či v budúcnosti vznikne na bratislavskom Trnavskom mýte vlaková stanica Filiálka. ŽSR a ZSSK si však jej vznik vedia predstaviť. "Vidíme prínos a zmysluplnosť toho, aby ľudia stáli na Filiálke. Je to dopravný uzol, dobre lokalizovaný. Rozprávame sa však rádovo o vyššej investícii," podotkol Hlubocký.
Zámer odľahčiť cestnú dopravu v Bratislave a okolí prostredníctvom koľajovej dopravy schvaľuje aj predseda Inštitútu verejnej dopravy Marek Modranský. "Ak si porovnáme dopravný koridor, kde potrebujeme prepraviť 50 000 osôb za hodinu v jednom smere: keby všetci šli autami, potrebujeme až 175 metrov širokú cestu, keby cestovali autobusmi - 35 metrov širokú cestu, a ak vlakom, deväťmetrový koridor. Tento zámer je práve o tom neobjavenom priestore, ktorý je tu k dispozícii a môžeme ho v budúcnosti využiť," podotkol.
