S mladým mužom sa prišli rozlúčiť stovky ľudí. Všetci si ho pamätajú ako činorodého športovca plného života. Najhoršie stratu niesli jeho príbuzní, zronenú mamu museli podopierať. Dookola si kladie otázku, či to bol Patrikov osud. Pri pokuse o záchranu turistu prišiel o život aj nosič zo Zbojníckej chaty Martin († 28). Ešte pred pohrebom sa zdrvení rodičia poďakovali rodine Patrikovho záchrancu.
Do domu smútku v Strážskom prišlo množstvo mladých ľudí, ktorí na Patrika spomínali so slzami v očiach. Priniesli vence s bielymi kvetmi v tvare sŕdc. Pochovávajúci kňaz vystihol, čo sa zroneným pozostalým odohrávalo v mysliach. Kládli si množstvo otázok, prečo práve Patrik musel doplatiť na svoju vášeň tým najvzácnejším, čo mal - svojím životom. Najťažie chvíle prežívala smútiaca rodina. Patrik išiel robiť do Popradu, aby bol bližšie k horám. „Doma bol pred dvoma týždňami, no nechcel ostať. Asi to bol osud,“ povedala v slzách Patrikova mama deň pred poslednou rozlúčkou. Rodina sa poďakovala aj Patrikovmu záchrancovi, ktorý na ťažký terén tiež doplatil životom.
Hory miloval
Mnohí kamaráti by sa s Patrikom chceli ešte porozprávať, no už nikdy na to nebudú mať príležitosť. „Patrik miloval prírodu... V nej aj našiel večný pokoj,“ povedal rozcítene kňaz počas obradu. Pred truhlou kráčala Patrikova najlepšia kamarátka a za ňou zdrvení rodičia. Mamu museli podopierať príbuzní, aby jej pomohli zvládať najťažšie chvíle. „Navždy ostaneš v našich srdciach,“ odkázali Patrikovi do neba.
Rozlúčiť sa prišiel aj kamarát, s ktorým mal ísť na výlet v sobotu. „Boli sme s Paťom dohodnutí, že pôjdeme do Slovenského raja. No povedal, že v nedeľu sľúbil kamarátke, že ju vyvedie na Zbojnícku chatu,“ spomína Peter Medveď. Poslednú správu od kamaráta dostal v nedeľu ráno pred šiestou, keď práve odchádzal do Tatier.
„Patrik bol v zlom čase na zlom mieste. Hory nás zblížili, boli sme na rovnakej vlnovej dĺžke. Rysy, na ktoré som ho zobral, bol jeho druhý výstup na vrchol v Tatrách. Prvý absolvoval na Slavkovský štít. Bol fyzicky veľmi zdatný, behával a chodil liezť na umelú stenu...“ pokračuje smutne Peter. Do hôr spolu už nikdy nepôjdu.
