Tá trvá v porovnaní s jesennou kratšie, jedným z faktorov je vplyv hormónov pre rozmnožovanie a pud hniezdenia. Očakávajú sa prílety mnohých druhov vo veľkých počtoch, napríklad piniek, ktoré vytvárajú až tisícové kŕdle.
"Prvé druhy k nám prileteli koncom februára – cíbiky chochlaté a škovránky poľné. Naopak od nás odlietajú operence, ktoré u nás zimovali, z dravcov sú to napríklad kane sivé, myšiaky severské a väčšina myšiarok močiarnych. Jeden z vrcholov jarnej migrácie nastane v najbližšie dni – predpokladá sa príchod prvých navrátilcov najmä zo Stredomoria, medzi ktorých patria vrchárky modré, sláviky červienky, drozdy plavé, strnádky trstinové, kúdelničky lužné i kolibkáriky čipčavé," hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Jarná migrácia je rýchlejšia ako jesenná, aj počas nej však vtáky čelia mnohým hrozbám. "Okrem prirodzených, ide aj o človekom spôsobené ohrozenia – lov, kedy napríklad v Libanone dochádza najmä k odstrelu bocianov. Na Slovensku ich už privíta 25 kilometrov trás bezpečných elektrických vedení, ktoré si vtáky vďaka špeciálnym prvkom včas všimnú," povedal Marek Gális, odborný koordinátor projektu LIFE Energia.
Najdlhšiu vzdialenosť prekonáva skupina tzv. subsaharských migrantov – dážďovníkov, lastovičiek, bocianov, ale aj dravcov, napríklad orol krikľavý a sokol lastovičiar. "Absolútny rekord zapríčinený nepriaznivým jarným počasím – severným prúdením, drží pri návrate zo zimoviska na hniezdisko sokol červenonohý. Vďaka osadenej vysielačke sa potvrdila vzdialenosť 33.000 kilometrov. Po prílete začínajú vtáky s hniezdením a pridajú sa tak k tu už začatým hniezdeniam myšiarok ušatých a sokolov myšiarov. Hniezdna sezóna 2017 už začala," zhrnul Slobodník.
