O dokumente, ktorý sa venuje zmenám v predškolskom vzdelávaní, v práci učiteľa, v regionálnom a vysokom školstve, budú v najbližších šiestich týždňoch prebiehať diskusie. Následne sa dokument dostane na rokovanie vlády a parlamentu.
„Tento dokument by mal slúžiť ako predstava, vízia na dlhšie obdobie, aby politické reprezentácie dokázali prijímať konkrétne opatrenia, vrátane finančného krytia na to, aby budúcnosť výchovy detí a mládeže bola optimálna,“ uviedol v stredu minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS). Do diskusie o reforme chce formou okrúhlych stolov zapojiť odbornú, ale aj širokú verejnosť. Po schválení reformy ministerstvo pripraví dvojročné akčné plány. Prvý akčný plán sa bude týkať období rokov 2018 a 2019. Prvé opatrenia zo školskej reformy by sa mali do praxe premietnuť od 1. 9. 2018.
Školská reforma má podľa autorov napríklad priniesť individualizáciu vzdelávania, čo znamená, že v každom dieťati by sa mal rozvinúť jeho najlepší potenciál. „Chceme dať veľkú dôveru školám a učiteľom, na to, aby našli tie najlepšie cesty, ako to s tým dieťaťom urobiť. Štát by predpísal iba to, čo očakáva, že škola poskytne každému žiakovi,“ priblížil jeden z autorov reformy Milan Ftáčnik. Škola si napríklad bude môcť určiť trvanie vyučovacej hodiny, usporiadanie tried a iné.
Ďalšie zmeny sa týkajú napríklad predškolského vzdelávania, hodnotenia žiakov či zmien pri akreditácii vysokých škôl. Kvalitnejšia by podľa autorov reformy mala byť aj príprava budúcich učiteľov. Zvýšiť by sa mala aj podpora pre učiteľov vo forme asistentov, tak aby sa pedagógovia mohli venovať iba učeniu.
Autori reformy zároveň očakávajú, že vláda splní svoje záväzky z programového vyhlásenia, kde sa zaviazala, že do roku 2020 sa Slovensko dostane na úroveň priemeru európskych krajín z hľadiska finančného zabezpečenia školstva. Autori reformy navrhujú spracovať na celé obdobie reformy projekciu, ako by sa mala vyvíjať finančná podpora školstva. Pretože podľa Ftáčnika, ak chceme zvyšovať platy učiteľov, ak chceme mať na školách viac asistentov, ak chceme zvyšovať normatívy pre odborné vzdelávanie, na to potrebujeme peniaze.
Peniaze sú podľa neho neoddeliteľnou časťou reformy. V dokumente sa totiž nachádzajú konkrétne záväzky. „Bez tohto zvýšeného objemu prostriedkov sa ciele navrhované v tomto programe nedajú dosiahnuť,“ dodal Ftáčnik.
