Verejní činitelia majú pritom zo zákona zakázané prenechávať svoje meno či tvár na reklamu, za čo im hrozí pokuta až 12 platov. Čo si o tom myslí Droba?
„Po pár mesiacoch ma opäť môžete vidieť pri práci, ktorou sa síce neživím, ale ktorú mám veľmi rád,“ hovorí poslanec a dodáva, že ľudia sa majú zastaviť v známom bare v hlavnom meste na drink. V samotnej udalosti na sociálnej sieti láka aj svojou fotografiou.
Nový Čas kontaktoval samotného zákonodarcu, či podobný prístup nepovažuje za propagovanie tohto miesta. „Nie je to reklama. Idem robiť barmana a niekde to musí byť. Buď by som bol tam, alebo niekde inde. Nehovorím, že tam sú najlepšie drinky v meste a choďte tam. Len som dal na vedomie ľuďom, že tam idem robiť,“ vysvetľuje Droba.
Trochu iný názor na toto konanie má jeho spolustraník a predseda Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií v parlamente Martin Poliačik. „Je to v takej šedej zóne. V dobe sociálnych sietí každý odkaz, každé spomenutie by mohlo byť vnímané ako reklama, ale je otázne, či to je reklama v zmysle ústavného zákona,“ myslí si. Podľa neho je to ďalší dôvod na to, aby špecifikovali, čo sa pod reklamou v ústavnom zákone myslí. „Ak by mi to poslali ako podnet na výbor, tak by som bol za to, aby sa konanie otvorilo,“ dodáva nakoniec.
