Rozhodnutie Klubu fotopublicistov padne na jar, ale práve novoveský kalendár bude určite patriť medzi favoritov. Vďaka invencii už približne päťkrát dominovali v celoslovenskom meradle najkrajších kalendárov. "Tentoraz na 7 listoch prezentujeme, ako sa naši predchodcovia v danej dobe rozhodli z viacerých alternatív a ako sa postupne menilo naše mesto," povedala Andrea Jančíková, vedúca kancelárie primátora.
Jedným z motívov je najvyššia kostolná veža na Slovensku, ktorá predtým vyhorela a existovalo viac návrhov jej novej podoby. Podobne už historicky a len nostalgicky vyznieva aj ďalší pohľad na dnes už neexistujúcich 16 domčekov na mieste súčasného zimáku, v ktorých svojho času bývali vyslanci provincie spišských miest. "Naše kalendáre bodujú, lebo sú najkrajšie. Majú orginálnu myšlienku a pestré grafické stvárnenie," verí v úspech aktuálneho kalendára primátor Spišskej Novej Vsi Ján Volný.
Šestnástka
V roku 1412 si Žigmund Luxemburský od Vladislava II. Jagelovského požičal 37-tisíc kôp českých grošov, aby porazil Benátky a obnovil uhorský vplyv v oblasti Dalmácie. Za pôžičku dal do zálohu 13 miest z Provincie 24 spišských saských miest a ďalšie tri mestá a dva hrady s panstvami. Ukončiť záloh sa podarilo až za panovania Márie Terézie v roku 1772. Správu prinavrátených miest chcela pripojiť k Spišskej župe. Mestá si aj po zániku zálohu chceli uchovať pôvodný samostatný samosprávny územný celok (Provincia XIII spišských miest). Mária Terézia napokon pripojila v roku 1774 k týmto 13-tim mestám Starú Ľubovňu, Hniezdne i Podolínec a takto vznikla Provincia XVI spišských miest, ktorá si zachovala svoju samosprávu a nezávislosť od Spišskej župy. Administratívnym centrom sa stala Spišská Nová Ves. V tom čase v meste vzniklo zvláštne sídlisko, tzv. Šestnástka. Bolo to 16 domov, v ktorých mohli bývať zástupcovia miest počas zasadnutí orgánov provincie.
Najvyššia kostolná veža
Boje revolúcie 1848-49 sa priamo dotkli aj Spišskej Novej Vsi. Pri útoku cisárskeho vojska pod velením majora Kiesewettera na maďarské vojsko nachádzajúce sa v tom čase v Spišskej Novej Vsi v noci z 2. na 3. februára 1849 zhoreli domy na Levočskej ulici, na Letnej strane a kostol vrátane veže. Keďže v nasledujúcom období neboli peniaze na obnovu veže, tá bola len provizórne zakrytá, čo dokumentuje aj kresba Ladislava Mednyánszkeho s náčrtom námestia s kostolom (1854–74). O reštaurovaní veže sa rokovalo až v roku 1889. Počítalo sa s vežou vysokou 32,7 m s barokovou kupolou podľa vzoru pôvodnej veže. Mestské zastupiteľstvo však žiadalo vežu vysokú najmenej 77 metrov. Ministerstvo napokon schválilo obnovu veže podľa plánov profesora budapeštianskej vysokej školy umeleckého architekta Imricha Steindla v duchu novogotiky. Mesto na opravu veže celkovo vynaložilo 42-tisíc zlatých. Stavba bola oficiálne skončená slávnostným zasadnutím mestského zastupiteľstva 11. a 12. septembra 1894.
