Hoci v súboji proti Minnesote (4:2) nebodoval, strávil na ľade viac ako 12 minút a nastúpil po boku svojho krajana Mariána Hossu (38), ktorý bol jeho idolom v detstve!
Jurčo v tejto sezóne prevažne vysedával v hľadisku a nedostával veľa priestoru presadiť sa v drese Detroitu. Preto ho výmena do Chicaga veľmi potešila. „Očakával som, že môžem byť vymenený, len som čakal, či sa to naozaj zrealizuje. Som rád, že som sa dostal do jedného z najlepších tímov NHL. Chalani ma privítali výborne, aj atmosféra v kabíne i na štadióne je skvelá. Je to spôsobené aj tým, že Chicago vyhráva, zatiaľ čo v Detroite sa dosť prehrávalo,“ povedal na margo výmeny Jurčo, ktorý už stihol aj odohrať prvý duel v drese Jastrabov.
„Na to, že som dlhší čas nehral zápas, tak som sa cítil na ľade veľmi dobre. Musím si ešte zvyknúť na zmenu herného systému, v Chicagu sa hrá totiž viac technickejší hokej, hráč má viac času puk podržať a niečo s ním urobiť, než to bolo v Detroite. Tam sme puky hneď nahadzovali na mantinely a korčuľovali za nimi,“ pokračoval Jurčo, ktorý dostal od trénera šancu v treťom útoku po boku hviezdneho krajana Mariána Hossu.
„Na olympiáde v Soči sme spolu odohrali pár striedaní v reprezentácii a teraz s ním hrám aj v klube. Je to taký zvláštny pocit hrať s ním v jednom útoku v NHL. Je to hráč, ktorého som ako malý chlapec obdivoval a teraz ho mám v pätke na krídle. Dúfam, že v ďalších dueloch využijem, že hrám s takým hokejistom a keď mi nahrá, tak dám gól,“ dodal Jurčo, ktorého teší aj to, že má v klube okrem Hossu aj ďalšieho krajana Richarda Pánika.
