Úrady práce márne hľadajú kamionistov či montážnych pracovníkov. Slovákom chýba kvalifikácia a čoraz viac ľudí nie je ochotných zamestnať sa. V ktorom regióne je situácia najvážnejšia? Čo podnikne vláda?
Aj v januári na Slovensku pribudlo voľných pracovných miest. Situácia na trhu práce napriek tomu vzbudzuje obavy. Čoraz viac zamestnávateľov nedokáže obsadiť ani miesta, ktoré sa uvoľnili pre odchod do dôchodku, do iného zamestnania či do zahraničia. „Najväčšiu skupinu nezamestnaných tvoria mladí ľudia so stredoškolským odborným vzdelaním, ktorí školy ukončili v priebehu posledných 10 rokov a zároveň nemajú tie znalosti, vedomosti a zručnosti, ktoré požadujú zamestnávatelia,“ tvrdí hovorca ministra práce Michal Stuška.
Je všeobecne známe, že systém stredného odborného vzdelávania si vyžaduje zásadné zmeny. Duálne vzdelávanie už síce funguje, ale na prvé výsledky si musíme ešte počkať. Ministerstvo chce investovať do rekvalifikácie nezamestnaných. Od zamestnávateľov očakáva, že budú zvyšovať mzdy alebo rozširovať benefity. Razantný rast miezd sa nepredpokladá, ani by nemusel byť prospešný pre ekonomiku. „Ak by firmy k niečomu takému pristúpili, výrobu by u nás neudržali. Stratili by ju na úkor niektorej z lacnejších krajín,“ myslí si Jana Mesárová z personálnej spoločnosti McROY Jobliner.
Parlament v marci rozhodne aj o obmedzení najčastejšej zárobkovej možnosti nezamestnaných. Ministerstvo práce navrhuje, aby v jednej firme mohli odpracovať na dohodu maximálne 40 dní za rok. „Bude potrebné zakročiť proti tým, ktorí zneužívajú systém evidencie nezamestnanosti a odmietajú pomoc úradov práce pri hľadaní zamestnania,“ píše tlačový odbor rezortu.
Mnohým stačia dávky
Jana Mesárová, výkonná riaditeľka McROY Jobliner
- Problémom je nielen nedostatočná kvalifikácia, ale aj nízka mobilita pracovnej sily na Slovensku. Napríklad v Žiline je nedostatok šičiek, no nezamestnané šičky v Trenčíne nebudú cestovať za prácou. Majú totiž pocit, že dávky od štátu im stačia a dochádzať sa im neoplatí. Často nevezmú prácu ani v samotnom Trenčíne, za ponúkanú mzdu nie sú ochotné robiť. Pred časom sme nezamestnaným v Komárne zadarmo a so zárukou práce ponúkali preškolenie na vodičov vysokozdvižného vozíka. Nik nemal záujem.
Najviac potrební sú operátori a montéri
1. operátori a montéri strojov
- 12 177 miest
- v Trnavskom kraji 3 197 miest
- plat: od 531 do 928 €, v priemere 710 €
2. kvalif. pracovníci a remeselníci
- 7 847 miest
- v Prešovskom kraji 1 378 miest
- plat: od 574 do 1 153 €, priemer 839 €
3. pracovníci v službách a obchode
- 5 496 miest
- v Bratislavskom kraji 1 460 miest
- plat: od 489 do 1 272 €, priemer 781 €
Tlačíme na rast miezd
Michal Stuška, hovorca ministra práce
- Niektoré pozície pre pracujúcich nie sú lákavé pre nízke zárobky, hoci spĺňajú odbornú kvalifikáciu. Tento negatívny fakt neodstráni ani kvalitné kariérne poradenstvo, ani kvalitné odborné vzdelanie. Riešením je zvýšiť atraktivitu týchto zamestnaní vyššími platmi, prípadne inými výhodami pre zamestnancov. Vláda sa o to usiluje prostredníctvom valorizácie minimálnej mzdy. Od roku 2012 stúpla v hrubom o 107,80 eura. Už 1. januára 2019 by minimálna mzda mohla prekročiť hranicu 500 eur.
40 dní za rok a dosť
Parlament v marci rozhodne aj o obmedzení najčastejšej zárobkovej možnosti nezamestnaných. Ministerstvo práce navrhuje, aby v jednej firme mohli odpracovať na dohodu maximálne 40 dní za rok. „Bude potrebné zakročiť proti tým, ktorí zneužívajú systém evidencie nezamestnanosti a odmietajú pomoc úradov
práce pri hľadaní zamestnania,“ píše tlačový odbor rezortu.
Čo sa zmení
- ak robíte na niektorú z dohôd, v jednej firme môžete odpracovať najviac 40 dní za rok
- nesmiete robiť tam, kde ste pracovali pred zaradením do evidencie
- ak zo zamestnania, ktoré vám našiel úrad práce, opakovane odídete do jedného mesiaca, do evidencie sa nemôžete vrátiť až šesť mesiacov
- pri posúdení nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa namiesto 75 % príjmu započíta 50 % príjmu
Inšpekcia sa pozrie na cudzincov
Srbský novinár, ktorý sa tajne zamestnal v galantskom závode Samsung a pracoval bez povolenia a za mizerný plat, dosiahol svoje. Minister práce Ján Richter v pondelok oznámil, že inšpekcia práce sa viac zameria na pracovné podmienky cudzincov. „Teraz sa zameriavame hlavne na firmy, v ktorých sú cudzí štátni príslušníci najmä z tretích krajín, lebo tam sa javí, že je problém najväčší,“ povedal podľa TASR šéf rezortu. V súčasnosti na Slovensku pôsobí 5 249 občanov Srbska, ktorí majú tzv. infokarty, a 575 na základe povolenia úradu práce.
