Yüksekdagová (45) podľa verdiktu nemôže byť zvolená v prvom rade preto, že v roku 2013 bolo proti nej vydané rozhodnutie pre obvinenia z propagovania terorizmu. Do parlamentu sa najprv dostala v roku 2015 po tom, ako sa v predchádzajúci rok stala spolupredsedníčkou prokurdskej Ľudovodemokratickej strany (HDP). V tejto strane je každá dôležitá funkcia obsadená súčasne mužom i ženou.
Momentálne je politička vo väzbe spolu s 11 ďalšími členmi parlamentu z HDP, ktorí čakajú na súdny proces. Za mrežami je napríklad aj druhý spolupredseda HDP Selahattin Demirtaš. Väčšina zadržiavaných čelí obvineniam súvisiacim s terorizmom, čo však všetci odmietajú. V posledných mesiacoch boli uväznené tisíce členov, podporovateľov a spojencov HDP, pretože turecká vláda vystupňovala zásahy proti tejto strane. Prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil stranu z toho, že je krídlom ozbrojenej Strany kurdských pracujúcich (PKK).
HDP odmieta násilie, odsudzuje útoky kurdských militantných zoskupení a vyzýva vládu, aby obnovila rozhovory s PKK, ktoré by vyriešili konflikt. Erdogan tvrdí, že sa nevráti k mierovému procesu, z ktorého odstúpil v roku 2015. Odvtedy nastal nárast násilia v dlhodobom konflikte medzi štátom a kurdskými militantmi, ktorí požadujú väčšie práva pre menšinové skupiny obyvateľstva v Turecku. Za posledných 18 mesiacov násilia prišlo o život už vyše 2500 ľudí.
