Krátko potom, ako v roku 1922 objavili jeho hrobku, začali sa diať veľmi čudné veci... Odhaľte Tutanchamonove tajomstvá v našom seriáli Najväčšie záhady sveta.
Kto do hrobky vkročí, toho smrť zaskočí – počuť ešte aj dnes v Egypte. Hrôzostrašné príbehy o kliatbe faraóna Tutanchamona sa začali šíriť po objavení jeho múmie, keď ľudia, ktorí mali s kráľovskou hrobkou akúkoľvek spojitosť, začali záhadne umierať. Je za tým toxický plyn, rádioaktívny materiál, nebezpečné mikroorganizmy či jednoducho nešťastná náhoda?
Najväčší objav
Je krásny novembrový deň v roku 1922 a britský archeológ Howard Carter to na rozdiel od iných kolegov nevzdáva. Dvadsať rokov neúnavne pátra po bájnej hrobke faraóna Tutanchamona. Dlhých dvadsať rokov dýcha horúci egyptský vzduch zmiešaný s pieskom, ktorý v pľúcach bodá ako malé ihličky. Aj keď sa mnohokrát sklamal, v tejto veci si je istý. Niekde tu – v Údolí kráľov predsa byť musí! Lenže posledné miesto odpočinku faraóna Tutanchamona sa skrýva už celú večnosť...
Za dlhé roky Carter prekopal vari každý centimeter skalnatej púštnej zeme. Až na jedno miesto, ktoré svieti na jeho mape ako posledná možnosť, posledná nádej. Pár dní výkopov prináša svoje ovocie – našli vchod! Po ďalších výkopových prácach vchádza dolu po schodoch až k zamurovanému vchodu. Spoločnosť mu robí jeho mecenáš lord George Herbert Carnarvon, ktorý celé archeologické pátranie financuje. Carter do zamurovaného otvoru vyseká malý otvor. Zapáli sviečku a zvedavo nahliadne dnu. Jeho údiv prerušuje nedočkavá otázka lorda Carnarvona. „Čo vidíte?“ pýta sa. „Neuveriteľne krásne veci,“ odpovedá Carter trasľavým hlasom. Svetlo sviečky sa odráža na odleskoch zlata. Je to ono, nevykradnuté miesto večného spánku faraóna! Postupne hrobka vydáva všetky svoje tajomstvá.
O niekoľko týždňov sa Carter so svojím tímom dostane až ku komore s múmiou faraóna Tutanchamona, ktorá tu ležala takmer 3 300 rokov. Objav sa stáva vari najväčším archeologickým nálezom v histórii a Carterovi prinesie nevídanú slávu. Ale aj prekliatie...
Maliar má maľovať!
Slávnu hrobku sa snažilo nájsť predtým mnoho archeológov, hľadačov pokladov, ale aj zlodejov. Hovorilo sa, že v slávnom Údolí kráľov – pohrebisku faraónov a šľachty 18. až 20. kráľovskej dynastie, sa stále nachádza jedna nevykradnutá hrobka vládcu, ktorá skrýva obrovský poklad. V lokalite, ktorá už bola prekopaná krížom-krážom, sa našlo 61 hrobiek dôležitých ľudí starovekého Egypta. Americký egyptológ a miliardár Theodore Davis, ktorý v údolí objavil mnohé dôležité hroby, tvrdil, že údolie je už prázdne.
Carter prišiel prvýkrát do Egypta v roku 1891 ako umelec. Archeológovia si ho najali na kreslenie a maľovanie starovekých artefaktov, ktoré vykopali. Mal záľubu aj v archeológii a dokonca objavil jednu hrobku, ktorá však bola prázdna. Jeho nadriadení mu preto často hovorili, že v Egypte je už veľa archeológov, ale iba zopár kvalitných umelcov, a že by mal radšej maľovať. Carter bol však extrémne húževnatý a uštipačné poznámky ho neodradili. Chcel byť tým, ktorý nájde 62. faraónsku hrobku v Údolí kráľov! Nezastavilo ho ani prerušenie prác počas prvej svetovej vojny, ani neochota lorda Carnarvona ďalej financovať výskum. Svojimi nespochybniteľnými argumentmi ho nakoniec Carter presvedčil, aby zaplatil ešte poslednú sezónu. Vyplatilo sa.
Smrť mecenáša
Lenže okamihom objavenia hrobky sa začali diať naozaj zvláštne veci. V tom istom čase, ako do nej po skoro 3 300 rokoch vstúpila ľudská noha, zožrala veľká kobra obľúbeného Carterovho kanárika. Zvesť o udalosti sa rýchlo rozšírila, pretože kobra je symbolom egyptskej monarchie. Žeby to bol začiatok faraónovej pomsty?
Ani nie pol roka po veľkolepom objave si smrť prišla po lorda Carnarvona, ktorého uštipol komár na ľavé líce. Pri holení si štipanec nechtiac porezal a ten sa mu následne zapálil. Lord uchvátený novým objavom svoje zranenie neriešil, veď nič nenasvedčovalo tomu, že je vážne. O pár dní nato, v apríli 1923 Carnarvon zomrel na otravu krvi. V okamihu jeho smrti v celej Káhire zhasli svetlá a zomrela aj jeho milovaná sučka Susie. Sir Arthur Conan Doyle, autor Sherlocka Holmesa, tvrdil, že Carnarvonova smrť musela byť spôsobená zlúčeninami, ktoré vytvorili Tutanchamonovi kňazi, aby strážili kráľovské hrobky. Podobné tvrdenia ešte viac podnecovali záujem médií.
Oheň rozdúchala aj spisovateľka Marie Corelliová, ktorá ako prvá vytiahla príbeh o faraónskej kliatbe. Iba niekoľko dní pred smrťou lorda Carnarvona publikovala v časopise New York World Magazine článok, kde cituje istú konšpiračnú knihu: „Každého narušiteľa hrobky stihne ten najstrašnejší trest.“
Záhadné úmrtia
Varovania sa ihneď chytili novinári, ktorí legendu začali šíriť, akoby to bola hotová vec. Písali o kliatbe, ktorá stíha tých, ktorí hanobia hrobky mŕtvych. Dôvodom na šírenie legendy mohol byť aj ich hnev, pretože Carnarvon dal exkluzívne práva na všetky fotografie a informácie o objave londýnskym Timesom.
Správy o prekliatej múmii nenechali chladným ani talianskeho fašistického diktátora Benita Mussoliniho, ktorý kedysi dostal egyptskú múmiu ako dar. Pretože bol veľmi poverčivý, nariadil jej okamžité odstránenie z paláca Chigi, ktorý je dodnes sídlom premiérov.
Ak však legenda nie je pravdivá, ako sa potom dá vysvetliť sled ďalších udalostí a početné úmrtia okolo Cartera? V roku 1923 zomrel egyptský princ Ali Bey Kamel Fahmy – jeden z prvých návštevníkov hrobky, ktorého v londýnskom hoteli zastrelila manželka. Zomrel tiež Arthur C. Mace – Carterov najbližší spolupracovník. Smrť si našla Richarda Bettela, Carteroveho sekretára, ktorého život sa skončil za záhadných okolností počas spánku v jeho posteli. Bettelov otec, Lord Westbury, dokonca spáchal samovraždu skokom z okna. Na jeho pohrebe prešiel pohrebný voz malé dieťa. Polícia dokonca po obhliadke miesta smrti našla list, v ktorom lord Westbury napísal, že už nemôže zniesť hrôzy, ktoré sa dejú. Archeológ Archibald Reid zomrel na infarkt krátko predtým, ako mal skúmať múmiu mladého faraóna.
No a za jednu z posledných obetí faraónovho hnevu sa pokladá správca múzea v Luxore Mohammed Ibrahim. V roku 1966 sa mu sníval zvláštny sen, v ktorom bol varovaný, aby zabránil vývozu telesných pozostatkov faraóna do zahraničia. Mohammed robil, čo mohol, no nebol úspešný. Múmia spolu s pokladmi z hrobky odcestovala na svetové turné. Krátko nato Mohammeda zrazilo auto a zomrel.
Rádioaktivita či jed
Najšialenejšie čísla hovoria celkovo o 23 mŕtvych. Tie miernejšie spomínajú, že sled nešťastných udalostí si vyžiadal 9 až 11 obetí. Milovníci záhad veria, že hrobku chránila rádioaktívna hornina, maľby napustené otravou či podlahy „vysypané“ uránom. Často sa tiež spomína toxický plyn, ktorý v 3 000 rokov starej hrobke čakal na narušiteľov pokoja. Existuje aj teória, že ľudí postupne zabíjali nebezpečné mikroorganizmy, ktoré mali dostatok času na to, aby sa vyvinuli na vražedné monštrá.
Lenže do počtu obetí sa nepočítajú iba tí mŕtvi, ktorí hrobku navštívili, ale aj tí, ktorí akýmkoľvek spôsobom súvisia s Carterom. Matematika nepustí. Z 26 ľudí prítomných pri otváraní hrobky v priebehu 10 rokov zomrelo iba šesť, z 22 svedkov otvárania sarkofágu zomreli dvaja. Najlogickejším argumentom, ktorý používajú skeptici je, že ak by sa faraón naozaj chcel pomstiť tým, ktorí ho vyrušili z posmrtného spánku, prvá rana by zasiahla práve Cartera. Ten však žil ešte ďalších 17 rokov po objavení a príbehom o kliatbe sa posmieval. V roku 1939 mu život nezobralo zlorečenie, ale rakovina.
Do úvahy prichádza aj možnosť, že všetky príbehy o kliatbach starovekých panovníkov mohli byť iba varovaním pre zlodejov, aby hrobky nevykrádali. Verilo sa, že miesta posledného odpočinku faraónov musia zostať nedotknuté, aby mali šťastnú cestu do života po smrti. Poklady hrobiek – drahé a luxusné predmety nelákali zlodejov iba pred tisíckami rokov, ale, bohužiaľ, aj dnes. Svet si ich musí nejako uchrániť, a je dosť možné, že sa na to využívajú práve príbehy o strašnej kliatbe. Úprimne – aká zbraň je účinnejšia ako hrozba záhadnej, krutej a náhlej smrti?
Tutanchamon: Najznámejší z bezvýznamných
Tutanchamon bol mladý egyptský faraón z 18. dynastie, ktorý vládol približne v rokoch 1333 – 1323 pred Kristom. Často ho označujú za najznámejšieho bezvýznamného vládcu v dejinách, pretože sa nepreslávil veľkými činmi, ale iba tým, že zomrel. „Osobne nesúhlasím s takýmto názorom, ktorý odráža skôr pohľad laickej ako odbornej verejnosti. Bezpochyby sa stal známym tým, že jeho hrobka sa našla s takmer kompletne zachovanou pohrebnou výbavou a množstvom drahocenností. Tutanchamon nastúpil na trón ako malý chlapec vo veku asi osem rokov, ale osud mu nedoprial toho veľa vykonať, keďže zomrel veľmi mladý. Žil v jednom z najdramatickejších období v dejinách starovekého Egypta. Bol faraónom prechodu od revolučných reforiem k starým tradíciám,“ tvrdí egyptológ Dušan Magdolen zo SAV.
