Čo sa stalo s jeho reláciou Hviezdna párty? Prečo sa pred fanúšikmi zatajuje a ako sa lieči z vorkoholizmu, porozprával v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa.
Po minulom divokom roku ste, zdá sa, poľavili. Prerastala vám už práca cez hlavu?
Trochu som zvoľnil tempo a je to pre mňa veľmi dôležité. Minulý rok som nemal skoro žiadny voľný čas a teraz som si povedal, že budem viac selektovať pracovné ponuky, takže si vyberám. Vlani som pracoval na štyroch veľkých projektoch súčasne a cez víkendy som ešte absolvoval súkromné moderovačky.
Ako fungujete v takýchto prípadoch, manažujete si čas a termíny sám?
Čas, prácu aj jej cenotvorbu si riadim sám. Mám pocit, že to zvládam, lebo som workoholik a snažím sa toho zvládať ešte viac. Ale potom, keď dva týždne v kuse neprichádza žiadny voľný deň, dostávam k môjmu workoholizmu nechuť a pohár sa naplní. Teraz si hovorím, že to je v poriadku, mám tri-štyri fungujúce projekty a nepotrebujem brať každú moderovačku, na ktorú ma oslovia. Tak som zvýšil, až strojnásobil ceny za súkromné moderovanie a pekne ho ubudlo. Už to nerobím každý piatok a sobotu, ale len každý tretí týždeň. Pritom za tie isté peniaze. Tento rok som však už stihol povedať nie aj dvom televíznym projektom - som skrátka na liečení od práce. Namiesto toho hrám počítačové hry, chodím do prírody, snažím sa športovať a robím to, čo chcem.
Je to všetko dôsledkom podozrenia na infarkt, ktoré vás vyľakalo pred Vianocami počas pobytu v Las Vegas?
Nie, išlo len o kolaps, ktorý bol následkom starého roka. Bol taký pracovne náročný, že keď mi prišlo v Amerike zle, bol som presvedčený o tom, že to je infarkt. Už som ho očakával a on prišiel v podobe seknutia. (Smiech) Bola tam silná klimatizácia, majú to tam pustené hádam na mínus desať stupňov v porovnaní s tým, na akú teplotu sme zvyknutí my.
Dávate si odvtedy na seba väčší pozor?
Žijem taký istý obyčajný život ako každý jeden Slovák v tejto republike. A keďže to nebol infarkt zo zvýšeného cholesterolu, ani na ten si nedávam pozor. Zato sa vyhýbam prievanom a teplotným výkyvom, lebo práve tie mi vtedy spôsobili bolesť. Keď niekde sedím a cítim, ako na mňa cez otvorené okienko ťahá, kričím, aby ho zatvorili.
Zažili ste americké zdravotníctvo v akcii. Aké s ním máte skúsenosti?
Všetko prebehlo výborne. Chvalabohu, nemám žiadne skúsenosti so slovenským zdravotníctvom, takže to nedokážem porovnať. Ale ak aj u nás to funguje tak ako v Amerike, tak sme na dobrej úrovni. (Smiech) V čase mojej bolesti som trochu pocítil zovretie tamojšej kapitalistickej čižmy. Všetko prebiehalo na podpis a muselo byť zazmluvnené. Čiže človek, ktorý má v Amerike núdzu a nemá poistku, sa rozhoduje, či sa zadĺži práve v momente, keď ho niečo bolí. Toto je veľmi negatívny prvok, ktorý som v Amerike pocítil. Môžu mať drahé prístroje a služby, ale tie peniaze dokážu z ľudí aj vytiahnuť. Zachraňovať ľudské životy je drahé a oni tú cenu poznajú.
Ešte minulý rok ste v Markíze dostali vlastnú šou Hviezdna párty. Televízia si od nej veľa sľubovala, no po niekoľkých častiach ju z obrazovky stiahla. Čo sa stalo?
Požiadavka bola vyrobiť desať častí. Každý, kto robí v televízii, vie, že veľkým otáznikom je, aký program by vo štvrtok v telke diváka najviac zaujal. Hviezdna párty bola podrobená skúške, či to vyjde. Momentálne sa nevysiela, ale nie je nad ňou ešte definitívne zlomená palica.
To vám povedala televízia? Lebo vraj nadobro skončila...
Obyčajne, keď má program zaniknúť, technici zbalia scénu a použijú ju na niečo iné. Ale keďže tá naša scéna v štúdiu stále stojí, program má nádej a žije. Ak sa bude pochovávať, bude to až po tom, keď sa odvysiela celá už natočená séria. No keby sa Hviezdna párty opäť vrátila na obrazovky s novými časťami, bolo by to až v septembri.
Vidíte teda problém v tom, že váš program bol nasadený v nevhodnom vysielacom čase?
Keďže štvrtok nezafungoval, experimentovalo sa s utorkom i nedeľnou reprízou. Každému je pritom jasné, že ide o program na piatok alebo sobotu večer, lebo je to televízna párty. Nikto predsa nerobí párty vo štvrtok ani v utorok. Ale náš program bol pokusom, ako to dosiahnuť.
Ste z toho sklamaný?
Určité sklamanie tam je, lebo Hviezdna párty mala svoju šťavu, prinášala mi endorfíny a bude mi chýbať. Ale tak, ako som sa naučil v živote vnímať úspechy a to, že programom sa darí, tak aj nemusia vyjsť. Je to normálne. Keby existoval kľúč, aby veci len vychádzali, jeho vlastník by už pracoval v Amerike a bol by vyvážený zlatom. Šoubiznis má skutočne veľa zákrut, ktoré treba prejsť, aby to naozaj vyšlo a fungovalo. Vždy je to experiment za experimentom, tá chémia tam musí fungovať rovnako ako v partnerskom živote.
Okrem Hviezdnej párty ste minulý rok excelovali aj v projekte Tvoja tvár znie povedome, či vo vašej stálej rodinnej zábavnej šou 5 proti 5 na RTVS. Nemali ste už aj vy sám pocit, že vás bolo na obrazovke priveľa?
Z môjho pohľadu to nebolo až také hrozné, preto som do tých projektov išiel. Navyše analýzu toho, či bolo Andreja Bičana veľa alebo nie, si Markíza vyhodnotila tak, že nie, preto ma znovu oslovili aj do pokračovania šou Tvoja tvár znie povedome. Keďže väčšinu spomínaných projektov nevysielali televízie v hlavnom vysielacom čase, mohol som sa na obraze objavovať častejšie bez toho, aby to mohlo niekomu prekážať.
Na televíznej obrazovke sme zvyknutí na vtipného a pohotového Andreja Bičana, ktorý chrlí vtipy na počkanie a vždy je v dobrej nálade. Zastavujú vás ľudia na ulici a očakávajú tieto žartíky aj v civile, keď oddychujete?
Ľudia si často myslia, že to je on, ten vitpný, poďme za ním! Väčšinou vtedy nasadím svoje, nazývam to komunikačné minimum. Keby som začal rozprávať, tak sa nedostanem ani na druhú stranu Obchodnej ulice. Alebo ak sa v Tatrách zastavím, som viac fotený ako pán prezlečený za medveďa. Preto musím najprv uspokojiť fanúšika, ktorý prichádza s otvorenou náručou a hovorí: „Andrej Bičan, ja vás tak rád pozerám!“ Takže buď nakŕmim diváka Andrejom Bičanom, alebo poviem, že to nie som ja a s niekým si ma pomýlili. Chvíľu hráme túto hru, potom urobíme fotku a každý ideme ďalej.
