Ten v tejto severoafrickej krajine platí už od roku 2015 pre pretrvávajúcu hrozbu útokov islamských extrémistov. Jeho ďalšie predĺženie oznámil úrad tuniského prezidenta Bádžího Káida Sibsího.
Tuniský minister obrany Farhát Huršání už skôr v tomto týždni povedal, že aj napriek častým operáciám zaberaným na rozbitie buniek extrémistov, bude hrozba útokov existovať, "dokým v (susednej) Líbyi nie je vláda, ktorá by bola schopná mať situáciu pod kontrolou".
Tuniská vláda začala ešte vlani v júli stavať na časti svojich spoločných hraníc s Líbyou bezpečnostný pieskový múr, aby tak zabránila možným militantom vo vstupe na svoje územie. Tunisko tento mesiac zároveň dostalo od Spojených štátov šesť bojových vrtuľníkov, ktoré mu majú pomôcť pri boji s terorizmom.
Tuniské vedenie rozhodlo o vyhlásení výnimočného stavu po samovražednom bombovom útoku z 24. novembra 2015, keď v hlavnom meste Tunis zahynulo 12 príslušníkov prezidentskej stráže a páchateľ. K činu sa prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát (IS). Išlo o tretí veľký útok militantných islamistov v Tunisku v roku 2015.
Pri predchádzajúcej masakre v múzeu Bárdú (Bardo) v metropole Tunis z marca 2015 mladí tuniskí džihádisti zastreli 21 zahraničných turistov a jedného policajta. V júli 2015 potom nasledoval útok v hoteli Riu Imperial Marhaba v obľúbenom letovisku Marsá al-Kantáwí (Port El-Kantaoui) neďaleko mesta Súsa, kde prišlo o život 38 turistov, väčšinou Britov.
Tunisko je pritom vo všeobecnosti považované za krajinu, ktorá - na rozdiel od ďalších severoafrických - relatívne hladko zvláda postupný prechod k demokracii. Veľkým rizikom pre tamojšiu bezpečnostnú a politickú stabilitu sú však tisíce Tunisanov, ktorí sa pridali k džihádistickým organizáciám bojujúcim v Iraku, Sýrii či Líbyi.
