S prvými dvomi sme sa rozprávali naživo a tretieho sme kontaktovali v ďalekých Filipínach, kde už dlhší čas relaxuje.
Existuje niečo také ako dátum vzniku vašej skupiny? Deň D?
Marek: Vieme deň D? Ja osobne asi nie.
Dominika: Ani ja nie.
Marek: Mohlo to byť koncom januára 2015.
Aká udalosť vás dala dokopy? Vy ste predtým, Marek spolu so Sorizzom, boli členmi kapely Hidden Road, ktorá už dnes nefunguje...
Marek: Funguje-nefunguje. Začínali sme spolu štyria v Púchove, a potom sme sa rozišli, niekto išiel do Prahy, niekto do Bratislavy. Nemali sme už na seba čas. Dominika nám účinkovala v klipe na skladbu S hudbou vesmírnou - čo bola vtedy naša najznámejšia pieseň. So Sorizzom sme chceli pokračovať v niečom podobnom a keďže Dominika sa osvedčila, bola na našej vlnovej dĺžke, s malou dušičkou sme ju oslovili, či by mala čas a chuť ísť do toho s nami.
Dominika: Ja tomu hovorím, že každý koniec má svoj začiatok. S hudbou vesmírnou je posledná pieseň kapely Hidden Road, a zároveň znamená vznik nového zoskupenia S Hudbou Vesmírnou.
Názov kapely v siedmom páde je dosť mätúci. Nemajú s ním ľudia problém?
Dominika: Podľa mňa majú. (smiech)
Aj koncertujete? Ako to vtedy na pódiu vyzerá?
Dominika: Priznávame sa, že našu koncertnú tvár sme zbúchali tak trochu narýchlo, lebo ľudia chceli, aby sme hrali naživo a aj my sme to chceli. No ešte to nie je úplne ideálne. Na pódiu to vyzerá tak, že Sorizzo hrá na klávesoch, Marek na bicích a ja na saxofóne. A všetci traja spievame.
Marek: Ešte máme minimálne jedného člena, ktorý hrá buď na basgitare, alebo gitare a do toho máme pustenú nejakú elektroniku, takzvaný podmaz... Koncerty riešime od piesne Je nám teplo, ktorá veľmi vystrelila. Vtedy nám začalo chodiť veľmi veľa ponúk, ktoré sme však nemohli hneď prijať, lebo sme nemali repertoár. Mali sme vlastne len dve piesne a s tým sme nechceli šaškovať. Dali sme si určitý čas na vytvorenie ďalších skladieb a keď sme si mysleli, že by to mohlo byť aspoň na polhodinu, začali sme hrávať. Teraz na Vianoce sme mali zaujímavú koncertnú šnúru - vyhlásili sme, že zahráme cez sviatky komukoľvek, kto nás zavolá. A pôjdeme priamo k nemu do obývačky. Takto sme tri dni hrali akusticky.
Na youtube máte milióny prehratí, no z rádií vás vôbec nepočuť.
Dominika: Hrali Je nám teplo. A mne povedal brat, že nás hrá nejaké rádio vo Francúzsku.
Marek: Bola to haluz, hrali pieseň Predvianočný predpríbeh a išlo o to, že mali reláciu o vianočných piesňach z cudziny. Dúfam, že to nebrali ako slovenskú koledu. (smiech)
Dominika: A tiež som počula, že nás hrali v nejakom rádiu v Česku. Takže takto, veľké rádiá nás nehrávajú, ale napríklad v Bánovciach nad Bebravou nás hráva Rádio WOW. A veľmi často. (smiech)
