Povedal to v rozhovore, ktorý nemecká rozhlasová stanica Deutschlandfunk odvysiela v nedeľu. Juncker, ktorý je v čele únijnej exekutívy od roku 2014, povedal, že vtedy "to bola pekná volebná kampaň". "Druhá už ale nebude, pretože sa jej už znova nezúčastním," citovala ho agentúra DPA.
Juncker v rozhovore tiež vyjadril pochybnosti o tom, že v rozhovoroch o odstúpení Británie, ktoré majú čoskoro nastať, udrží zostávajúci blok 27 krajín jednotu. "Ostatných 27 (členov) to ešte nevie, ale Briti vedia veľmi dobre, ako sa s tým vysporiadať," vyhlásil. "Mohli by sľúbiť krajine A to, krajine B a krajine C niečo iné a nakoniec nebude žiadna jednotná európska fronta," dodal podľa agentúry Reuters. Tvrdil tiež, že Británia nemôže vyjednať obchodné dohody, dokiaľ bude členom únie.
Juncker sa tiež vyjadril k problematickému vyjednávaniu okolo gréckeho dlhu. Povedal, že žiadna iná krajina neurobila väčší pokrok v zlepšení svojej konkurencieschopnosti ako Grécko. Napriek tomu môže tretí záchranný program, ktorým táto krajina prechádza, nakoniec stroskotať na tom, že Medzinárodný menový fond (MMF) sa stále nerozhodol, či sa bude podieľať na ďalšej pomoci, ktorú Atény očakávajú.
Grécko tvrdí, že jeho dlh je neudržateľný, vláda chce preto dohodnúť s veriteľmi zmiernenie dlhovej záťaže. Grécke ministerstvo financií podľa médií priznalo, že splnilo len tretinu záväzkov, ktoré má voči veriteľom. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble v predchádzajúcich dňoch Grécko skritizoval a vyzval ho na splnenie záväzkov, ako sľúbilo.
Grécky premiér Alexis Tsipras obvinil MMF z preťahovania rozhodnutia donekonečna a obvinil organizáciu, že prichádza so stále novými absurdnými požiadavkami. Grécke médiá, ktoré sú voči Tsiprasovej vláde kritické, sa domnievajú, že prieťahy robí aj grécka vláda. Atény podľa nich dúfajú, že vzhľadom k voľbám v Holandsku, Francúzsku a Nemecku si nakoniec v krajinách eurozóny vymôžu ústupky.
