Ide o zmenu v zákone o Spolkovej spravodajskej službe (BND), ktorá umožní využívanie tzv. elektronických náramkov na sledovanie osôb registrovaných medzi tými, ktorí predstavujú potenciálnu hrozbu pre krajinu. Predpokladom je možnosť hrozby útoku. Spolkový kriminálny úrad (BKA) bude môcť nariadiť tzv. elektronický náramok, ak isté skutočnosti naznačujú, že by sa inkriminovaná osoba mohla pripravovať na spáchanie útoku. Pôvodne sa uvažovalo o tom, že by to malo byť možné iba v prípade už skôr za teroristické činy odsúdených ľudí, napokon však v reakcii na berlínsky útok z 19. decembra došlo ešte k sprísneniu novely.
Satelitný systém určovania polohy umožní vyhlásiť poplach v prípadoch, keď osoba s elektronickým náramkom na nohe napríklad opustí stanovenú oblasť alebo sa priblíži k "zakázaným" miestam. Pracovník sledovacieho strediska sa následne pokúsi telefonicky spojiť s nositeľom náramku a pokiaľ sa neohlási, vyšle k nemu policajtov, aby ho zastavili. Nová podoba zákona umožní spravodajskej službe vydávať zákazy povolenia na pobyt, respektíve kontrolovať ich dodržiavanie. Spolková vláda odsúhlasila "vylepšenia" zákona o BKA. Niektoré z rozsiahlych právomocí tohto orgánu v oblasti ochrany pred terorizmom totiž vlani v apríli označil súd za protiústavné. Obaja spomínaní spolkoví ministri sa 10. januára zhodli na nutnosti vyvodiť legislatívne dôsledky z decembrového teroristického útoku, pri ktorom prišiel o život tucet ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia.
Medzi hlavné body, v ktorých dospeli ku konsenzu, patrí uľahčenie uvalenia vyhosťovacej väzby zavedením dôvodov, ako je vážne ohrozenie bezpečnosti alebo nebezpečenstvo terorizmu. Trvanie takejto väzby môže v budúcnosti presiahnuť aj tri mesiace, ak krajiny pôvodu zadržaných nevystavia v tejto lehote potrebné dokumenty. V budúcnosti by tiež malo byť možné elektronicky monitorovať pohyb cudzincov, ktorí sú povinní opustiť Nemecko, ak predstavujú hrozbu pre verejnú bezpečnosť.
Vzhľadom na krajinské právomoci pri sledovaní väčšiny potenciálnych teroristov by sa mali zmeniť aj krajinské policajné zákony. Ak by rokovania s krajinami pôvodu vyhosťovaných osôb o ich vrátení uviazli v slepej uličke, mal by Berlín zvážiť aj rozvojovú pomoc alebo pravidlá platné vo vízovom styku. Žiadatelia o azyl, ktorí neprezradia úradom svoju skutočnú totožnosť, by mali rátať v budúcnosti s prísnejšími podmienkami dohľadu, ktorých porušenie by bolo trestné.
Zadržiavanie cudzincov pred vycestovaním by sa malo predĺžiť z doterajších štyroch na desať dní. Ráta sa aj s rozšírením preventívnych opatrení proti extrémizmu a islamistickej radikalizácii. Na európskej úrovni by malo dôjsť k zlepšeniu výmeny informácií medzi kompetentnými orgánmi. Obaja nemeckí ministri sa zhodli, že tento rozsiahly balík opatrení je realizovateľný v praxi v priebehu niekoľkých týždňov.
