Ľubomír Kopor z dediny v Novohrade mal za sebou nejeden hriech. Rád rozprával ako z kameňolomu, kde pracoval, zobral šúľky s výbušninami a poskrýval ich v zemi. Výbušnina napokon zvlhla a z kreftu s trhavinou napokon nebolo nič. Inokedy v noci zobral v firmy nákladiak, išiel sa povoziť a havaroval. K tragédii nebolo ďaleko, nákladiak zastavil pred strmým zrázom. Takmer rok strávil v base. Ľubo, ktorý vyrástol v detskom domove, aj o robotu prišiel.
Štyri roky býval v lese vo vykopanej jame za dedinou Ružiná (okres Lučenec), kde si nablízku urobil aj malé políčko. "Zimné noci bez svetla boli dlhé," spomínal Ľubomír v polovici 90-tych rokov minulého storočia. Neskôr si na lúke urobil chatrč z dreva aj so strechou zo slamy. Vedľa si zhlobil chlievik pre králiky a kozu, ktoré však nezabíjal. Zvieratká rozdával deťom. "Dievčatá? Boli.. ale vydali sa do lepších rodín. Ktoráže by chcela lesného muža... Iba taká jedna bola, ale robila ženské hlúposti." Aké hlúposti? "No také, čo robia ženy s chlapmi... Takto je to lepšie...," dodal Ľubomír.
Lesného muža - na prekvapenie ľudí z dediny - sklátila choroba - dostal zápal pľúc a pred jedenástimi rokmi ako 50-ročný v nemocnici zomrel. "Zvykli sme si na neho, na ten jeho zvláštny život. Vedel sa v chatrči aj obriadiť, občas aj oholiť, aby vyzeral ako súci človek. Škoda ho..." povedala pani, ktoré Ľubomírovi občas navarila.
