Vyplýva to zo svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International, o ktorom informuje Transparency International Slovensko.
"V rebríčku skončilo Slovensko za rok 2016 na 54. mieste. Zachovalo si minuloročné skóre 51 zo sto maximálnych bodov. Ide zároveň o zhoršenie o štyri miesta oproti roku 2015 pri rozšírení počtu hodnotených krajín zo 168 na 176 štátov. Ide o siedme najhoršie umiestnenie z krajín EÚ, keď za nami skončili Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Taliansko, Grécko a ako posledné Bulharsko," vymenúva TIS.
Poukazuje, že ani v roku 2016 nebol za korupciu odsúdený žiaden vysokopostavený politik či podnikateľ. "Naopak, kauza Bašternák ako aj výpoveď bývalého vyšetrovateľa prípadu Gorila, potvrdili, že rovnosť pred zákonom neplatí pre ľudí blízkych vládnucim politikom. Sám minister vnútra Robert Kaliňák svojimi vyhláseniami a postojmi v oboch prípadoch naštrbil dôveryhodnosť polície," konštatuje TIS.
Organizácia pripomína podozrenia z klientelizmu pri zadávaní zákaziek v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ. "Po svedectve Zuzany Hlávkovej a Pavla Szalaia sa týmto whistleblowerom, ako i novinárom, ktorí o prípade informovali, dostalo osočovanie a ponižovanie namiesto toho, aby bolo prideľovanie zákaziek verejnosti podrobne vysvetlené," uviedla TIS.
Znepokojivým je podľa TIS aj ľahostajný prístup vlády k jej vlastným protikorupčným opatreniam. "Bola to druhá vláda Roberta Fica, ktorá moderný zákon o ochrane whistleblowerov pred viac než dvomi rokmi sama prijala. No zákon má v praxi minimálne výsledky a už pri prvom väčšom prípade na MZV je nielen ignorovaný, ale poctiví úradníci sú za svoje skutky napádaní," dodáva organizácia.
Vláda podľa TIS zároveň zanedbáva svoj zámer preverovať efektívnosť veľkých štátnych výdavkov systémom "Hodnota za peniaze". "Obchádza ho pri diskutovaných stámiliónových investíciách do obchvatu Prešova," konštatuje organizácia. Z opatrení prijatých súčasnou vládou Transparency pozitívne vníma sprísnenie protischránkového zákona. "Pre jeho vyššiu účinnosť by vláda mala aktívne lobovať za zavedenie registrov vlastníkov firiem aj v ďalších krajinách EÚ," uviedla TIS.
Za dobrú správu považuje pokročilú prípravu novely infozákona, ktorá má ambíciu zefektívniť a rozšíriť právo občanov na informácie.
Rebríček Transparency International reflektuje úroveň vnímania domácich a zahraničných analytikov a manažérov. Podľa neho sú najčistejšími krajinami Dánsko a Nový Zéland (90 bodov). Najskorumpovanejšími sú Somálsko a Južný Sudán (10, resp. 11 bodov).
V rebríčku vnímania korupcie sa minulý rok zhoršilo 70 krajín a zlepšilo 60 štátov, čo naznačuje zhoršujúce sa medzinárodné podmienky na boj proti korupcii. Nedostatočný boj proti korupcii prispieva podľa šéfa celosvetovej Transparency International Josého Ugaza k rastu populistických politikov, ktorí však korupciu tiež nebudú vedieť riešiť.
"V krajinách s populistickými či autokratickými lídrami často vidíme oslabovanie demokracie a znepokojivý trend útokov na občiansku spoločnosť, slobodu médií či podkopávanie nezávislosti trestných orgánov. Namiesto boja s klientelizmom tak títo politici zvyčajne dovedú krajinu do ešte horšej korupcie," doplnil Ugaz.
