U nás sa pestovalo prevažne na Zemplíne a juhu Slovenska. Vášnivý pestovateľ Juraj Pisarčík (62) sa však môže úrodou žltých voňavých plodov pochváliť aj v Poprade. Jeden plod dokonca váži až pol kilogramu!
V Jurajovej záhrade rastie strom s 36 plodmi voňavej duly. „Pred pár rokmi som ho presvedčil, aby si medzi svoje klasické ovocné stromy, ako experiment a možno atrakciu, zasadil dulu. Čo z toho vzíde, sme ani jeden netušili. Už len to, že tu ten strom vyrástol, je unikát. To, že zarodil a plody zožltli a aj dozreli, je zázrak,“ vraví o svojom kamarátovi, nadšenom záhradkárovi ovocinár Ladislav (78).
Najväčším šokom pre oboch bola však samotná veľkosť plodov. „Každý má aj viac ako pol kila. Také veľké plody som ešte ani nevidel, a to sme mali na Zemplíne osemsto stromov duly,“ dodal. A ako s nimi ich majiteľ naloží? „Je to veľmi tvrdé ovocie a ťažko sa spracováva. No nádherne vonia, je to neopísateľne príjemná vôňa, ktorá vydrží mesiace. Dá sa z nich robiť výborný voňavý a chutný džem a likér z duly je neprekonateľný. Zbierať ich budem po prvom mraze,“ prezradil Juraj.
Zdroj vitamínu C
Dulu tiež volajú gdula, guňa alebo bižalma. Pestuje sa v teplých oblastiach strednej a južnej Európy, kde sú letá dostatočne dlhé a horúce, aby plody mohli dozrieť. U nás ich pestovanie bolo rozšírené hlavne v južnejších okresoch Slovenska. Dula kvitne až v druhej polovici mája, takže neskoré jarné mrazy ju zvyčajne nepoškodia.
Plody majú v závislosti od kultivaru buď hruškovitý, alebo jablkovitý tvar a za surova sú prakticky nejedlé, pretože sú veľmi tvrdé a trpké. Duly sú výborným zdrojom vitamínu C a tiež ďalších látok osožných zdraviu. Významný je hlavne obsah pektínu, vďaka ktorému sa duly pridávajú aj do džemov z iných druhov ovocia, ktoré obsahujú málo pektínu. Dula sa tiež odjakživa používala aj v ľudovej medicíne. Sušené plody sú výborné pri žalúdočných problémoch a tiež proti hnačke.
